A vraj sme na seba stále horší: Tieto priznania Košičanov vám ale rozhodne zlepšia deň :)

Myslíte si, že na facebookovej stránke Priznania Košičanov nájdete len samú kritiku? To sa mýlite. Vybrali sme si pre vás tie najkrajšie vyznania obyvateľov nášho mesta.

Lukáš Zavacký
Ilustračný obrázok k článku A vraj sme na seba stále horší: Tieto priznania Košičanov vám ale rozhodne zlepšia deň :)
Foto: Monika Földešiová

V Košiciach sa dennodenne udeje množstvo pozitívnych udalostí. Tie si niektorí nechajú pre seba, iní sa s nimi chcú podeliť verejne. Jedným z miest, kde je možné o nich oboznámiť väčšie množstvo ľudí sú aj sociálne siete. Na jednej z nich sa nachádza stránka Priznania Košičanov, ktorá má už viac ako 18 tisíc čitateľov. Tu sú tie naj:

  • Dnes som išla zo školy ako každý iný deň linkou 19, no nemala som nabitý ISIC a telefón, samozrejme, vybitý. Počítala som s tým, že lístok kúpim u vodiča, ale ten mi povedal, že momentálne lístky nemá, tak už pokakaná s tým, že ma chytia zas revízori som chcela vystúpiť. A v tom zrazu mladý šrác, že počkaj, kamarát má. :) No normálne mi podskočilo srdce, že ešte v dnešnej dobe existujú dobrosrdeční ľudia, tak mu hovorím, že a máš mi vydať a on getleman, že netreba. Celú cestu domov som kráčala s obrovským úsmevom! Ďakujem ti neznámy už tretíkrát, ale zachránil si ma.
  • Nie je to síce priznanie, ale chcela by som sa poďakovať jednému milému chalanovi aj takto verejne, ktorý ma dnes (14.2.) veľmi prekvapil a dal mi ružičku na stanici. :) Veľmi ma to potešilo a zistila som, že aj v Košiciach sa nachádzajú gentlemani. Ostala som v nemom úžase.
  • Slečna, čo šla dnes k Tescu Extra a nakreslila si na zahmlené dvere smajlíka. Ďakujem :). Dnes asi jediná vec, čo mi zlepšila náladu.
  • Zdravím, chcela by som sa podeliť o príhodu, ktorá sa mi stala dnes. Bola som v Hornom Bankove pofotiť pár vecí do školy. Bola som asi 300 metrov od zastávky, keď som zistila, že mi ide o 6–7 minút autobus. Ďalší išiel o pol hodinu a keďže nebývam v Košiciach, tak by som nestihla aj vlak a mohla by som čakať 2 hodiny na ďalší. Začala som, samozrejme, behať na zastávku a asi 10 metrov od nej som videla autobus ako odchádza. Pri mne boli dvaja okoloidúci ľudia, ktorí ma videli, ako som sa snažila pobehnúť na zastávku, ale nestíhala som. Zrazu jeden chlapík išiel do stredu cesty a ukázal ruku na autobus nech zastaví, aby som mohla nastúpiť. Zostala som v šoku, keď som zistila, čo robí. Nie každý človek pomôže úplne cudziemu človeku. Pán vodič napokon zastavil a ten okoloidúci naznačil hlavou nech mi otvorí, aby som mohla nastúpiť. Neviem, či sa poznali alebo som proste mala šťastie, ale bola som v šoku. Niektorí vodiči autobusu zatvoria dvere pred doslova ksichtom človeka, ktorý behal, aby stihol autobus a ja som ani na zastávke nebola. Týmto by som sa chcela poďakovať človeku, ktorý zastavil autobus a pánovi vodičovi, ktorý bol ochotný ho zastaviť, toto som vážne nečakala.

Môže vás zaujímať:

Foto: ilustračné

Zdroj: Dnes24.sk