Články Petra W. Balka: 3.Lučenské desatoro.
Peter, jeho ďalší a nie posledný článok o Lučenci
Na počiatku bolo slovo. Ak je to pravda a Kniha neklame, tak som slovo. Moji rodičia najskôr vymysleli detailný sujet a až potom ma napísali. Vlastným atramentom, krvou a láskou. Ibaže môj starký tvrdí, že Kniha klame a Boh v Lošonci nikdy nebol. Keď som sa ho opýtal prečo, usmial sa a do kávy si prilial rum. A Boh došiel po Poltár a otočil sa.
Ja som Pán Boh tvoj. Nebudeš mať iných bohov okrem mňa, ktorým by si sa klaňal. Avšak, v pohostinstve Slimák, ležiacom medzi policajnou stanicou a kalvínskym kostolom, to neplatí. Nad pisoárom stojí už roky nápis: Minule dávali na Spektre dokument o anakondách, tak mi nehovorte, že tie svoje hadíky neviete skrotiť. Ľudia na tomto pietnom mieste kľačia, dávia či plodia šťastné deti a hovoria tomu obyčajný piatkový večer. Autorom textu nie je nikto iný ako slimačí majiteľ a krčmár Maroš, podivne pripomínajúci Krista, keď stojí za lepkavým barovým pultom, nejednoznačne sa usmieva a odchlipkáva si z pohára plného teplej pivovej peny. Keď sa mu nepáčite, vyhlási alkoholové embargo, ktoré platí pre celú krčmu, až kým nevypadnete. Ak chcete zažiť Božiu nemilosrdnosť, navštívte nás! 5 Eur, 12 vodiek…
Nevezmeš meno Božie nadarmo. Lučenský gynekologický ústav, sídliaci v suteréne miestneho židovského mäsiarstva, uskutočnil pred pár dňami prieskum mapujúci slová, pri ktorých sa najčastejšie rodia ateistické deti. Jednotkou lingvistickej genézy sa stalo slovo Bože s výkričníkom. Sekundovali mu pokriky Preboha! a Golgota!. Len pre informáciu, slovné spojenie Už budem! sa nachádzalo na predposlednom mieste, tesne pred fašírkou. Poznámka editora: citoslovcia sa nepočítali a prieskumu sa mohol zúčastniť každý pohlavne žijúci Lučenčan od ôsmych rokov.
Spomeň si, aby si deň sviatočný svätil. Väčšina mojich kamarátov, ktorí sa profesionálne venujú gamblerstvu, hrajú výhradne cez sviatky. Vraj vtedy viac sype. Koniec koncov, to sa hovorí aj o bordeloch v čase Vianoc, tak neviem. Asi som konzervatívny, ale viac ma berie perníkové prejedanie alebo vybíjanie si agresivity na kaprovi vo vani. Je v tom niečo uvoľňujúce, skoro ako masáž.
Cti otca svojho i matku svoju. V Lošonci?!
Nezabiješ. Priznám sa, že nepoznám osobne nikoho, kto niekoho zabil. Nedávno som ale čítal článok o chalanovi z Hriňovej, ktorý sa so svojimi kamarátmi vlámal v noci do domu akejsi starenky. Pôvodne ju chceli “len“ nastrašiť a okradnúť. Nakoniec jej vypichli oči a popíjali alpu nad jej nevládnym telom až dovtedy, kým neumrela. Chalan bol vraj dobrý futbalista, mohol to pokojne dotiahnuť až do Galanty. Tiež ste mali niekedy pocit, že na tých futbalistoch niečo nie je v poriadku? Nepokradneš. Keď som mal osem, ukradol som s kamarátom Kápiom v zelovoci dva citróny. Odvtedy sa to citrónové memento vracia zakaždým, keď si robím citronádu.
Nezosmilníš. S odstupom času viem, že moje detstvo bolo plné sebaklamov. Áno, ovce sa jednoznačne rozmnožujú delením. Keď si smutný, pomoč sa. A hlavne, vždy, keď počuješ hádku svojich rodičov, je vysoko pravdepodobné, že sa rozvedú. Našťastie, moji rodičia sa nikdy nerozviedli. Ani starí rodičia, či už z matkinej alebo otcovej dlane. Dokonca neviem o nikom v našej rodine, od koruny až po koreň rodokmeňu, kto by sa niekedy dopustil nevery. Dokonca ani ja. Ak sú Lučenčania v niečom dobrí, je to pečenie a vernosť.
Nepožiadaš manželku blížneho svojho. Nepreriekneš krivého svedectva proti blížnemu svojmu. Nepožiadaš majetok blížneho svojho, ani ničoho, čo jeho je. Prosím vás, na Slovensku?!
Len slová, slová, slová. A po nich prídu iní s inými Knihami, s inou láskou. Ukážu na oblohu a povedia, že v Lošonci je to tak; že v Lošonci nie je koniec, je dávno po konci; že v Lošonci skapal pes. Ale ako mohol skapať, keď sa ešte ani nenarodil?
Predchádzajúce články si môžte prečítať TU