Kráska z Východu po veľkom úspechu vo svete: Snáď ľudia pochopia, že nie som ďalšia hlúpa blondína!
Východniarka Denisa Pasečiaková formuluje myšlienky rozumne a s pokorou, pritom sa charizmatická kráska stala v Thajsku najkrajšou Európankou. Bodovala tiež aj v Číne. My dodávame, že vybrali dobre!
Denisa priznáva, že rodný Prešov je krajší ako miesta v exotických krajinách a rada sa tam vracia.
Ako vyzerá váš režim bežného dňa?
Je to veľmi rôznorodé. Momentálne sa venujem hlavne škole, píšem seminárky a pripravujem sa na skúšky. To je gro mojich dní v aktuálnom období. Okrem toho mávam stretnutia s ľuďmi, ktorí by mi boli ochotní ponúknuť spoluprácu do budúcna. Na iné nemám čas. Veľa ponúk prišlo po súťaži. Ja som predpokladala, že si po škole nájdem bežnú prácu. Súťaže miss prišli spontánne, neočakávala som to, takže táto situácia je pre mňa niečo nové.
Ako na vás pôsobí titul najkrajšia Európanka, ste povedzme sebavedomejšia?
Tým, že som získala ocenenia v takejto oblasti, tak áno, cítim sa istejšie. Je však pravdou, že som si predstavovala od detstva, aké by to bolo mať korunku po víťazstve. Na 18. narodeniny mi kamarátky zorganizovali oslavu s tým, že mi darovali šerpu aj korunku a to ani nevedeli, ako to napokon v budúcnosti bude. Dodnes sa na tom smejem, akoby to boli predpovedali.
Išli by ste zabojovať o titul aj v rámci slovenskej miss?
To by už bol asi pre mňa krok späť. Ja som neplánovala sa zúčastniť ani tých svetových, prišlo to nečakane a navyše mám vek, ktorý už nie je pre takéto súťaže nízky. Neviem, či by sa mi ešte podaril taký úspech, nie je nutné pokúšať šťastie donekonečna.
Ako je možné, že ste slovenskú súťaž vynechali a zabodovali ste rovno vo svetových?
Asi pre to, že vo mne zvíťazila túžba cestovať, no za normálnych okolností je potrebné mať k tomu aj väčší finančný obnos. Mne sa to podarilo cez kasting pána Oklamčáka, ktorý ho organizoval. Svetové súťaže mi dali viac, ako mi mohla poskytnúť súťaž na Slovensku.
Na čo máte talent?
Od piatich rokov som tancovala a vyrastala na javisku. Potom som s tým musela skončiť, lebo na to nevyšiel čas, čo ma trochu mrzí. Chýba mi byť na pódiu, zatancovať pred ľuďmi. Do budúcna, ak by som mala trochu viac času, by som možno skúsila divadlo.
Čo vás na vašej práci najviac teší a napĺňa?
Mňa veľmi baví spoznávať nových ľudí a nové kultúry. V Číne sú ľudia úctiví, ale aj rezervovaní. V Thajsku pre zmenu majú osobnejší prístup a sú srdeční. Veľmi veľa ľudí v našej krajine by sa od nich mohlo učiť pokore a slušnosti.
Pri vašom optimistickom vnímaní sveta máte niekedy aj smutné chvíle?
Aj mne je občas smutno, napríklad, keď nič nestíham a nakopí sa mi veľa práce. Nepoteší ma ani to, keď si o sebe prečítam nepríjemné veci v komentároch na internete, ale je potrebné sa nad tým povzniesť a pochopiť to. Každý človek má svoj názor a ja tým ľuďom nemôžem zazlievať, že ma hádžu do jedného vreca s ostatnými dievčatami zo slovenského šoubiznisu, ktoré robia pomenovaniu „modelka“ zlé meno. Snáď, keď sa viac zviditeľním, ľudia pochopia, že nie som len ďalšia hlúpa blondína, ale že som úplne iná ako ony
