Mladá absolventka (25) UMB mimoriadne ocenená rektorkou: Raz mi na internáte ukradli dvere
Čerstvej absolventke (25) banskobystrickej Univerzity Mateja Bela (UMB) sa ušla veľká pocta. Získala mimoriadnu cenu rektorky UMB. Za čo si ju vyslúžila a čo všetko zažila počas rokov, kedy drala lavice bystrickej vysokej školy?
Simona Ježíková (25) pochádza z Trenčína, ale na Ekonomickej fakulte UMB vyštudovala Marketing Management in Business v anglickom jazyku. Pri príležitosti začínajúceho sa akademického roka 2014/2015 jej udelila rektorka univerzity Beata Kosová mimoriadnu cenu. Rozhodli sme sa ju preto vyspovedať.
Začiatkom nového školského roka ti bola udelená mimoriadna cena rektorky UMB. Vieš, za čo si si toto ocenenie vyslúžila?
Keďže som si ocenenie nemohla bohužiaľ prevziať osobne, lebo som vtedy bola odcestovaná v Portugalsku na konferencii, o tejto pocte som bola informovaná telefonicky a bolo mi povedané, že sa ma rozhodli oceniť za pomoc pri medzinárodnom rozvoji univerzity. Počas môjho celého štúdia som bola aktívna v študentských organizáciách. Najprv to bolo AIESEC a neskôr ESN (Erasmus Student Network), ktorému som sa venovala až doteraz. Myslím si, že to bol ten hlavný dôvôd na moje ocenenie. ESN sa totiž zaoberá pomocou prichádzajúcim zahraničným študentom na univerzity, je to medzinárodná organizácia, ktorá ma na Slovensku 13 pobočiek. Ja som najprv bola prezidentkou tej banskobystrickej (ESN UMB BB). Pomáhali sme študentom na začiatku s rôznou byrokraciou, zorientovať sa, spoznávať krásy Slovenska a naše zvyky, ako aj zapojiť ich do komunity, aby sa necítili odstrčení od ostatných Slovákov, takisto sme organizovali rôzne multikultúrne podujatia, kde mali zahraniční študenti ako aj Slováci možnosť predstaviť svoje zvyky, tance, spevy, jedlá a nápoje typické pre svoju krajinu. Organizovali sme aj rôzne iné výlety po Slovensku, ale aj po zahraničí, v skratke, našou úlohou bolo spraviť z ich pobytu tu niečo nezabudnuteľné a aby na nás vždy s úsmevom spomínali a radi sa tu vracali. Čo môžem s odstupom času povedať, že sa aj podarilo. Študenti sa vracali domov spokojní a odporúčali UMB ako skvelé miesto na ich mobilitu a možno aj to dopomohlo k môjmu oceneniu. :)
Neskôr som sa stala prezidentkou ESN Slovenská republika, čiže som mala pod sebou všetkých 13 pobočiek na Slovensku a chodila som reprezentovať našu organizáciu ako aj našu univerzitu na rôzne miesta po Slovensku, ako aj v zahraničí. Okrem iného…
Ako si zareagovala, keď si sa dozvedela o tejto pocte, ktorá sa ti ušla?
Keď som sa dozvedela o tomto ocenení, tak som bola akurát na autobusovej stanici v Bratislave, kde mi práve ušiel autobus. :) Veľmi som sa potešila, bol to veľmi dobrý pocit. Ja som všetko popri škole robila preto, lebo ma to bavilo a videla som v tom zmysel a človeka zahreje pri srdci, keď to niekto ocení.
Zožala si už počas svojho štúdia podobné či iné úspechy?
Moje ďalšie úspechy nie sú ani tak študijné. Za úspech ale beriem, že som dokázala vychovať následnú generáciu nových ESNkárov, ktorí teraz skvelo vedú ESN UMB a aj to, že som bola zvolená za prezidentku ESN Slovakia. Venovala som tej organizácii kus života.
Čo všetko ti dala Univerzita Mateja Bela?
Som absolventkou od mája tohto roku, nedávno som mala promócie. Dala mi rozhľad, spoznala som vďaka nej skvelých a inšpiratívnych ľudí, ktorí namiesto toho, aby nečinne sedeli a sťažovali sa, niečo naozaj aj robia, aby sa veci posunuli tým správnym smerom, podporovala ma pri mojich aktivitách, za čo som veľmi vďačná, dala mi možnosti, ktoré štatút študenta prináša a to že ich je neskutočne veľa, v neposlednom rade mi dala skvelých kamarátov a samozrejme veľa študijných vedomostí.
Počas odovzdávania ceny si bola odcestovaná v zahraničí. Vybrala si sa tam študovať či pracovať?
Ani jedno, ani druhé. Teraz som bola odcestovaná kvôli jednej konferencii opäť z ESN. Veľakrát som síce pracovala v zahraničí, ako aj toto leto, ale ja som jedna z tých, ktorá má Slovensko príliš rada na to, aby sa ho vzdala nastálo. Rada cestujem, to áno, ale rada by som tu zostala. Možno síce Slovensko nie je najideálnejšia krajina, ale keď pôjdu všetci preč, tak sa to ani nezlepší.
Maš nejaké plány, či ciele, za ktorými si po škole plánuješ ísť?
Teraz po škole si plánujem nájsť prácu, ešte uvidím, čo sa naskytne, aké príležitosti.
Spomeň si na najkrajšie a naopak najhoršie zážitky z čias štúdia…
Medzi najhoršie zážitky z môjho štúdia patrí bezpochyby učenie sa na bakalárske štátnice. Nechala som si hrozne málo času (čo by sme robili bez poslednej chvíle) a bolo toho hrozne veľa a keďže som chytila záchvat zodpovednosti naučiť sa to všetko, tak to boli asi najväčšie stresy môjho života.
A zase najkrajšie sú časy s mojimi spolužiakmi, kamarátmi na internáte alebo aj vonku, naše varenie zo šialených kombinácií toho, čo internát dal, ako mi raz ukradli dvere a podobne. (smiech)
Aké predmety boli tvoje naj(ne)obľúbenejšie?
Moje najobľúbenejšie predmety boli tie interaktívne, kedy sa s nami vyučujúci rozprával, dával nám rôzne otázky, bolo to skôr formou diskusie. Na našom odbore nás bolo máličko, čiže sa to jednoducho dalo praktikovať. Naopak najhoršie boli tie, kedy si vyučujúci otvoril prezentáciu a jednoducho ju čítal, tie hodiny mi naozaj nič nedali.
Ktoré miesta pod Urpínom sú ti najbližšie a ako si tu najradšej zvykla tráviť voľné chvíle?
Ja som tých voľných chvíľ príliš veľa nemala, resp. som ich vypĺňala svojimi mimoškolskými aktivitami, ale tak samozrejme, že som mala aj voľný čas. Najradšej som mala, keď na námestí boli vysadené krásne farebné tulipány, vtedy tam bolo najkrajšie a ja som vtedy sedela na terase a popíjala kávičku. Námestie je podľa mňa na celej Bystrici najkrajšie. A čo sa mi nepáči? Že keď prší, tak sa Banská Bystrica premení na také korýtko s vodou. To nie sú potom kaluže, to sú hotové jazerá. Keď prší, tak bez gumákov ani na krok! (smiech).
Foto: archív Simony Ježíkovej
