Mladá Brezňanka Zita (26) prerazila za veľkou mlákou. Plánuje kolekciu vlastných plaviek!

Ako malá sa rozhodla, že odíde zo Slovenka. Po strednej škole sa jej to podarilo a za veľkou mlákou mala možnosť, navrhovať fotenia aj pre svetoznáme značky. Mladá stylistka z Brezna má dobre našliapnuté. Vďaka čomu prerazila v cudzej zemi? Viac prezradila v rozhovore...

Kristína Kožiaková
Ilustračný obrázok k článku Mladá Brezňanka Zita (26) prerazila za veľkou mlákou. Plánuje kolekciu vlastných plaviek!
Zdroj: Zita Medvedova

Zita Medveďová sa s modelingom stretla po prvýkrát v 11 rokoch a do ukončenia strednej školy sa mu venovala na Slovensku a vo Viedni. Po strednej škole podpísala zmluvu s modelingovou agentúrou v Prahe a následne na to odcestovala do Milana. Ešte mesiac predtým sa zúčastnila ’Miss Tourism Queen International 2009’. Nakoniec však zakotvila až za veľkou mlákou.

Čo robíš v Amerike?

Som módna stylistka a modelka, momentálne žijúca v New Yorku. Okrem stylingu pracujem na založení vlastnej značky plaviek a v budúcnosti sa chcem venovať pozícii Art Directorky.

Ako si sa dostala k stylingu?

Po skúsenostiach s modelingom som zistila, že chcem skôr pracovať za kamerou ako súčasť kreatívneho tímu, než ako modelka. Prišla som na to pri foteniach, počas ktorých som si myslela, že styling a vizáž, ktorú mi spravili sa dali spraviť lepšie a vždy som to chcela vyskúšať. Pózovať pred fotoaparátom ma však baví dodnes.

Už ako dieťa som zvykla volať kamarátky k sebe na byt, kde som si z nich robila svoje modelky. Najprv som ich obliekla, potom nalíčila a učesala. To isté platilo pre mňa. Vždy som na seba rada upozorňovala, ale skôr vizuálne ako iným spôsobom.

Kedy si odišla zo Slovenska a prečo?

Hneď po ukončení strednej školy. Rozhodnutie odísť som urobila asi keď som mala 13 rokov. Vtedy som už začala rozmýšľať sama za seba. Nie som ten typ človeka, ktorý potrebuje nápady, ako robiť veci od ostatných. Patrím medzi ľudí, ktorí sa riadia vnútorným hlasom. Som však stále hrdá na to, že som Slovenka a myslím si, že východné ženy sú silnejšie ako tie zo západu. Majú väčší rešpekt voči svojmu okoliu aj voči sebe. Potrebovali by si však viac veriť!

Kam si nakoniec odišla?

Nikdy som neplánovala cestu do Brazílie. Bolo to spontánne rozhodnutie. V Miláne som spoznala veľa Brazílčanov a uchvátil ma ich spôsob prejavu. Hlavne štýl obliekania, tetovania a zdravý spôsob života. Neovládala som síce jazyk, ale nebála som sa ho naučiť. Moja mama hovorí, že si vždy vyberám tú najťažšiu cestu. Možno má pravdu. Ja nad tým takto nepremýšľam. Tvorím si svoj život sama a svoju prácu beriem vážne.

Ako si dokázala preraziť v cudzom svete?

V Sao Paule som okrem ostatných ľudí, ktorých som spoznala v Miláne, spoznala aj Mateusa Verdelha. Bol to práve on, kto mi dohodil fotenie pre značku, ktorej bol sám tvárou. Vďaka nemu som krátko po príchode do Sao Paula fotila pre Sumemo spolu s ním a stala som sa tvárou kolekcie jar/leto 2013, čo mi neskôr výrazne pomohlo s prácou. Bol to môj sen a ja som sa nevedela nabažiť brazílskeho štýlu od všetkých ľudí, ktorí ma vďaka Sumemu obklopili.

Čo ta najviac oslovilo v Sao Paule?

Najviac ma oslovili pichação graffiti, ktoré sú nasprejované po celom meste. Vyznačujú sa výrazne vertikálnym kaligrafickým písmom, inšpirovaným logami metalových kapiel. Tí, ktorí takto protestujú voči systému a upozorňujú na svoju existenciu pochádzajú z vylúčených sociálnych vrstiev a zároveň medzi sebou súťažia v ”horolezectve” o umiestenie svojich tagov v čo najnedostupnejších a najvyšších miestach. Ale to je len jeden príklad z mnohých, ktoré ma v Brazílii inšpirovali a donútili rozmýšľať zasa inak.

Život v Brazílii je dokonalý obraz o prežití jedinca v spoločnosti, ktorá nemá funkčný systém v krajine. Mám plány, rozprávať cez svoje fotky aj o takýchto veciach. Chcem, aby ľudia cítili, čo všetko som sa naučila počas cestovania.

Chceš o svojich skúsenostiach písať?

Chcem byť rozprávačom, ktorý sa snaží nájsť najlepšiu cestu ako vizuálne popísať svoje skúsenosti a perspektívu na sociálnu a ekonomickú situáciu rôznych krajín a ľudí. Cez svoje fotky chcem vyjadriť skutočné pocity ľudí, ktorí ma v živote inšpirovali. Chcem, aby sa ľudia na chvíľu zastavili a zamysleli sa nad svojim životom a činmi a pomôcť im vrátiť sa ku zmyslom. Chcela by som, aby sa zamysleli nad svojimi chybami a pochopili ich následky.

Ďalšou tvojou zastávkou bol New York, čo tam?

Práca stylistky obnáša veľa náročných úloh, aby vzniklo pár pekných fotiek. V prvom rade potrebujete vedieť odkiaľ si môžete veci požičať, čo znamená naučiť sa pracovať a vychádzať s rôznymi ľuďmi. Potrebujete oblečenie vybrať, zarezervovať, prevziať, potom zorganizovať a nachystať. Či to už urobíte sama alebo máte asistenta, prípadne niekoho najmete je na vás, ale v NY máte na to jeden až dva dni.

Keď začínate, je to totálne peklo, pretože nemáte reputáciu a ľudia v NY nemajú čas len tak niekomu pomáhať zadarmo. Potom to musíte všetko dostať na fotenie, rozbaliť, zoradiť a potom fotíte niekoľko hodín, počas ktorých musíte ostať sústredení, aby ste mohli zároveň tvoriť. Keď vám počas fotenia sila tvoriť odíde, čo sa stáva veľmi často, musíte improvizovať zo skúseností. Po fotení musíte všetko zbaliť, naložiť a odniesť naspäť do svojho bytu alebo štúdia. Na druhý deň sa všetko musí vrátiť do showroomov. Vytvoriť si reputáciu ako stylistka znamená niekoľko rokov takejto tvrdej práce.

Čo považuješ za svoj najväčší úspech?

Za jeden zo svojich najväčších úspechov doteraz, považujem prácu pre Vice Československo, kde som rok pracovala ako módna editorka. Táto skúsenosť mi priniesla veľa zaujímavých ľudí do života a mohla som tu produkovať vlastné fotenia. Mojim najúspešnejším bol ‚Lemonade Blues‘, ktorý sa publikoval aj na Vice UK a v ďalších siedmich krajinách. Mala som tú možnosť navrhovať fotenia pre Reebook, Adidas alebo Tchibo, robiť im styling a podieľať sa na ich kreatívnom vedení s mojimi kolegami. Neskôr som začala robiť produkciu a styling Marošovi Baranovi, s ktorým sme v Prahe urobili veľký rozruch okolo jeho úprimnej a hlbokej tvorby. Toto obdobie bolo pre mňa magické a vždy vďaka nemu budem na Prahu rada spomínať

Aké sú tvoje najbližšie plány? Na čom pracuješ?

Minulý rok v septembri som sa opäť rozhodla vrátiť do Brazílie, kde som kamarátke pomohla rozbehnúť značku plaviek. Naučila som sa s ňou vyrábať brazílske Bikini a tento rok si chcem svoje skúsenosti ešte prehĺbiť na FIT škole v New Yorku, kde som už absolvovala módne kurzy. Moje plavky budú inšpirované Brazíliou a ich identita bude odrážať extravagantnú, sebavedomú, ale stále trochu romantickú ženu, ktorá sa nebojí ukázať prednosti a má rada výstrednosť. Nie však lacným spôsobom. Rada by som vyvážila eleganciu s extravaganciou tak, že s mojimi plavkami budete môcť vyjadriť svoju osobnosť a zachováte si obdiv. Budem používať veľa farieb s jednoduchým strihom, aby si prišla každá žena na svoje. Budem používať kvalitný materiál a dám si záležať aj na tom, aby si moje zákazníčky mohli vybrať niekoľko plaviek, ktoré potom budú môcť kombinovať.

V New Yorku postupne dotváram svoju identitu ako stylistka. V budúcnosti sa chcem hlavne venovať ikonickej fotke, portrétom umelcov a celebrít, editoriálom a nájsť si pár hudobníkov, ktorým by som pomohla vyjadriť ich image.

Môže vás zaujímať:

Mija (29) z Brezna sa blysla v Dűsseldorfe: V ťažkej konkurencii obstála na výbornú! FOTO

FOTO: Dychberúce zábery horehronského fotografa. Motorky v prachu aj úchvatné krajinky

Zdroj: Dnes24.sk