Mladá žurnalistka a spisovateľka Lucia Bizarretová: Písať komerčné blbosti v budúcnosti rozhodne nechcem

Lucia Bizarretová je autorkou dvojice kníh Izba s oceľovými roletami a Dva kríže na krku a e-knihy Press the button X, ktorú vydala tento rok. Student24 si pre vás pripravil rozhovor so všestrannou Luciou, ktorá si okrem písania kníh a štúdia žurnalistiky založila aj vlastný kultúrno-literárny online časopis iLeGaLiT.

Žurnalistka a spisovateľka v jednej osobe. Si študentkou štvrtého ročníka na žurnalistike v Nitre, popritom píšeš knihy. Čo ťa baví viac, písanie novinových článkov alebo písanie kníh a tvorenie nových básní?

Literárna tvorba ma baví viac, je v nej sloboda, píšem iba vtedy, keď chcem, keď mám na to chuť. Písanie článkov je skôr taký mechanický proces, v poslednej dobe sa mu, našťastie, úspešne vyhýbam.

Ako si začala písať básne. Niečo ťa inšpirovalo alebo to prišlo samo od seba, že si chcela dať svoje myšlienky na papier a podeliť sa o ne s inými ľuďmi?

Bolo to niekedy v šestnástich, tak si to už presne nepamätám a vtedy to ešte neboli básne, ale texty piesní, z ktorých som neskôr plynulo prešla k poézii. Také pubertálne výlevy, ktoré som asi chcela „vykričať do sveta“.

Svoje básne uverejňuješ aj v Českej republike, či Poľsku. Všimla som si, že sa orientuješ viac na český trh ako na domáce prostredie. Čím to je spôsobené, že väčší dôraz na publikovanie svojich básní dávaš práve naším susedom?

Český trh je väčší a je tam aj viacej možností, kde sa dá publikovať.

Necítiš sa momentálne viac spisovateľkou ako študentkou žurnalistiky? Na svojom konte máš už dve vydané zbierky, najnovšie sa k nim pridala aj e-kniha Press the button X.

Nie, necítim sa ako spisovateľka. Písaním si nezarábam, je to iba môj koníček, z ktorého mám radosť.

Chceš sa v budúcnosti venovať novinárčine, či si predstavuješ skôr svoju budúcnosť spojenú s písaním kníh?

Literárne tvoriť určite neprestanem, no živiť sa tým nebudem. Musela by som začať písať nejaké komerčné blbosti, ktoré sa kupujú v masových nákladoch, čo by mi rozhodne nebolo po chuti. Novinárčine sa venovať nechcem, skôr by som chcela pracovať v nejakom vydavateľstve ako korektorka alebo editorka. Nechávam to však na náhodu, kam ma napokon zaveje.

Ako mladá autorka si zrejme na začiatku mala problém aj s hľadaním vydavateľstva pre svoj debut.

Áno, bol to trochu problém, ale nakoniec sa podarilo, všetko je to viac-menej o šťastí.

Vedela by si aspoň približne povedať, že koľko básní si už v živote napísala? V prvej zbierke Izba s oceľovými roletami je ich 28, v e-knihe Press the button X je ich 40.

Ťažká otázka, v knihách, ktoré mi vyšli, je len malý zlomok z toho, čo som doposiaľ napísala. Ak by som k nim prirátala tie, ktoré mi vyšli iba časopisecky alebo v nejakom internetovom médiu, plus tie, ktoré sú natoľko osobné, že som ich nikde nepublikovala, no a napokon básne z úplných začiatkov, za ktoré by som sa v súčastnosti už hanbila, lebo všetko to boli také patetické verše… Dokopy ich môže byť okolo 500.

Tvoja doposiaľ posledná kniha je voľne prístupná na internete vo forme e-knihy. Vydala si ju tento krát v Česku. Prečo si vymenila slovenské vydavateľstvo za české?

České nakladateľstvo mi bolo sympatické tým, že ľudia si môžu každú e-knihu, ktorá v ňom vyšla, stiahnuť bezplatne, ale taktiež môžu autorom prispieť ľubovoľnou sumou, pričom 20% z tej sumy ide pre detský domov v Černé Vodě.

Tvoja druhá básnická zbierka nesie názov Dva kríže na krku. Z čoho ten názov vyplýva? Je to prenesený význam toho, že máš už viac ako 20 rokov alebo sa za tým skrýva niečo úplne iné?

Keď som premýšľala nad názvom knihy, vôbec mi nenapadlo, že by to malo niečo spoločné s vekom, hoci väčšina ľudí si to spája práve s týmto. Vzniklo to z toho, že dva kríže na krku (prívesky) nosím už niekoľko rokov a nikdy si ich nedávam dole, sú teda akousi mojou súčasťou, no a som toho názoru, že každý autor dáva do svojej tvorby aj kúsok zo seba.

Krstnou mamou druhej zbierky je vedúca Katedry žurnalistiky na UKF v Nitre docentka Marcela Antošová. Prečo si si vybrala za svoju krstnú práve vašu vedúcu katedry?

Docentka Antošová má kladný vzťah k literatúre, jej prednášky a semináre boli pre mňa dosť inšpiratívne, je to skvelá pedagogička s ľudským prístupom a človek, ktorého si veľmi vážim. Voľba bola preto jasná.

Kde najčastejšie píšeš a dostávaš najlepšiu inšpiráciu na tvorenie nových básní?

Inšpiráciu čerpám odvšadiaľ, nemám žiadne konkrétne miesto, kde by som písala najradšej. Píšem všade: doma, v škole, na ulici, v prírode… Najviac básní ale predsa len vzniklo v pohodlí domova.

Založila si a vedieš kultúrno-literárny online časopis iLeGaLiT. Prečo si sa rozhodla založiť vlastný internetový časopis?

Z dlhej chvíle, niežeby som sa veľmi nudila, len som mala cez leto viacej voľného času než obvykle. Boli rôzne vízie, akým smerom časopis viesť, nenaplnili sa však do takej miery, ako sa plánovalo, takže o nich radšej pomlčím.

E-knihu Press the button X nájdete vo formáte pdf. na tomto odkaze: TU!

Student24/Simona Ivančáková