Od handier k bohatstvu: Študentka zmenila život stovkám žien
Na začiatku boli ženy, ktoré z odpadu vyrábali koberce a za celodennú prácu dostali 20 centov. Vďaka odhodlaniu Reese Fernandez vznikla ekologicko-etická značka Rags2Riches, ktorá dala potrebné financie a uznanie chudobným Filipínčankam.
Značka taktiež odľahčila životné prostredie a zákazníkom na celom svete ponúkla unikátne módne doplnky.
V jednom z najchudobnejších miest na svete jedna šikovná študentka spustila unikátny projekt, ktorý chudobným filipínskym ženám postupom času priniesol nielen peniaze, ale aj potrebné sebavedomie, uznanie a samostatnosť. Projekt Rags2Riches (Od handier k bohatstvu), ktorý založila dnes už 28-ročná Reese Fernandez, pomohol ženám žijúcim medzi odpadkami vo vyše 21 komunitách a správy o ňom sa stihli z Manily rozšíriť do celého sveta.
Štvrť Payatas v hlavnom meste Filipín domáci poznajú ako najväčšiu skládku odpadu v krajine. Na kopci tvorenej zo smetí, ktorý sa šplhá do výšky sedemposchodovej budovy, žije okolo 12-tisíc chudobných rodín, pre ktoré sa smeti stali hlavným zdrojom obživy. Výnimku netvorila ani skupina miestnych žien, ktorá sa rozhodla z kusov handier nájdených na smetisku tkať nové koberce. O šikovnom nápade sa však čoskoro dozvedeli ďalší ľudia, ktorý sa postavili do úlohy sprostredkovateľov a ženy, ktoré odrobili všetku prácu, tak pripravili o väčšinu príjmov. „Miestne ženy dokázali denne vytvoriť asi desať kobercov, ich profit na konci dňa sa však obmedzil na necelých 20 centov. Keď zoberieme do úvahy prácu, ktorú robili, bola tá čiastka smiešne malá. Nedokázali tak ani nakŕmiť svoju rodinu, nieto ešte snívať o jasnejšej budúcnosti,“ uviedla Reese Fernandez, ktorá sa odmietla prizerať, ako ženy v ťažkej situácii sprostredkovatelia predaja každodenne zdierajú.
V roku 2007 Reese založila spoločnosť Rags2Riches, ktorá si za hlavný cieľ kládla priame spojenie remeselníkov so zákazníkmi. Ženám tak chcela vrátiť nielen peniaze, ktoré im patrili, ale aj pýchu z predaných produktov, ktoré samy vyrobili. Keď s nápadom oslovila miestne ženy, nestretla sa s veľkým úspechom. Zo strachu riskovať sa k nej zo začiatku pripojili len tri Filipínčanky, ďalšie sa pridávali až po niekoľkých týždňoch, keď ľudia v Manile prejavili záujem o zaujímavé pestrofarebné rohožky. „Z trojice bolo zrazu desať žien, potom 50, 100, 900,“ spomína filantropka.