Tomáš Gríger z TEDxNitra: Išiel som inou cestou

Bloger, cestovateľ, fotograf to je Tomáš Gríger, človek, ktorý sa rozhodol zmeniť svoj život a ísť inou cestou a to tou vlastnou. Svojimi potulkami po Európe a severských krajinách na červenej Vespe zaujal množstvo ľudí. Jeho zaujímavú cestu sme si aj my vypočuli na podujatí TEDxNitra.

Jaroslav Dodok
Ilustračný obrázok k článku Tomáš Gríger z TEDxNitra: Išiel som inou cestou
Foto: Jaroslav Dodok

Ako a kedy vznikol nápad s cestovaním? Asi tak po dvoch rokoch v kancelárii som si začal naplno uvedomovať, že takto celý život stráviť nechcem. Práca ma síce bavila, ale nudný kancelársky životný štýl ma ubíjal. Najprv som podnikal menšie a väčšie cesty Európou popri práci, ale dlhodobo to tak z časového hľadiska nemohlo fungovať, jedna strana musela vyhrať. Nakoniec tie misky váh smerom k vlastnému životnému štýlu preklopila kríza, ktorá mi odhalila hnilobu pod povrchom toho lesklého sveta. Tak bolo rozhodnuté.

Prečo motorka a nie auto? Prečo práve červená Vespa menom “Malina“? Po týždni presedenom v klimatizovaných miestnostiach, na meetingoch, obkolesený davmi ľudí, dobre padne čerstvý vzduch a pocit voľnosti. Skúter “Malinu” som používal na dochádzanie do práce. V Londýnskych uliciach bola oveľa obratnejšia ako auto, a tak celkovo som v tých veľkomestkých podmienkach auto jednoducho nepotreboval. Keďže počasie v Londýne bývalo často mokré a chladné, postupne som si Malinu vybavil do takýchto podmienok.

Čo všetko ste s ňou zažili a precestovali? Spoznával som na nej celé Anglicko, Wales a Škótsko, sú to krajiny plné starých zabudnutých ciest ako stvorených na takéto výlety. Keď som uzavrel život v Londýne pobral som sa domov dlhou cestou…, cez Nórsko a Fínsko, najsevernejšie kúty Európy. Cesta mi trvala celé leto, tak trochu sa mi ten kraj stal divokým domovom a odvtedy sa tam vraciam.

Čo ste prežili iné oproti „bežnému človeku“, veci ktoré väčšina z nás zrejme nikdy nezažije? Prežiť dlhodobo vonku, v drsných prírodných podmienkach, mať len stan, pár vecí čo sa zmestia na skúter a žiť takto týždne a mesiace voľne v divočine. V daždi, v snehu, v zime… Úžasne to prečistí myseľ a odskúša psychické aj fyzické limity človeka. Podľa toho ako si ľudia naokolo dávajú záležať na pohodlí usudzujem, že toto skúsi v živote málokto.

Ako vyzerá váš klasický deň keď ste na cestách? Aké dlhé sú vaše dobrodružstvá? Na začiatok veľké raňajky, to je základ. V prípade priaznivého počasia sa zbaliť, a prevrčať kúsok ďalej na sever, alebo na juh. Takých 100–200 kilometrov stačí na celý deň. Cesta sama ponúkne všetky dobrodružstvá s tým spojené. Na severe som vždy zostal aspoň dva mesiace, kým trvá polárny deň. Ale aj taká týždenná výprava po okolí dá zabrať. Skôr než počtom dní to meriam počtom dobrodružstiev a mierou nadobudnutého poznania.

Akú cestu plánujete s “Malinou“ v najbližšej dobe uskutočniť? Neplánujem. 3 veľké cesty, ktoré som plánoval sa dodnes neudiali a dve, ktoré som nikdy neplánoval sú úspešne ukončené. Plánujem až tak týždeň pred odchodom. Európu máme otvorenú, nastavil som si životný štýl tak, aby si cesta na seba sama zarobila a aby nemusela byť obmedzená časom. To vyžadovalo tvrdé úsilie, ale teraz už netreba vlastne nič, ani cestovné plány, len nasadnúť a ísť.

Čím sa zaoberáte, v akej oblasti pracujete? Z korporátnej sféry mám 8 rokov praxe v marketingu technológií, sám sa však venujem skôr fotografii, grafike a 3D modelovaniu, na to som sa aj sústredil, keď som za sebou zavrel dvere na kancelárii a teraz sa tým živým na voľnej nohe. Príjem je skromnejší, ale voľnosť to vyvažuje.

Kedy a prečo ste sa začali venovať foteniu? Najprv som fotil ako dieťa, potom to škola ubila, ale vrátil som sa k tomu, keď som sa zamestnal a kúpil si prvú zrkadlovku. Nepovažujem sa za plnohodnotného fotografa, ale je to pre mňa neodľúčiteľná súčasť ciest a spôsob ako zdokumentovať svet naokolo.

Ak sa chcete dozvedieť viac o Tomášovi a „Maline“, tak si kliknite na stránku www.viamalina.com. Tiež tam nájdete množstvo Tomášových fotografií z ich spoločných potuliek svetom.

Ako ste spokojný s TEDxNitra? Bola to fantastická akcia. Na TED-och som “vyrastal” a práve tie ma do veľkej miery inšpirovali k tomu, aby som skúsil pohnúť svoj život vlastnou cestou, a tak bolo pre mňa obrovské dobrodružstvo môcť odrazu stáť na druhej strane, na pódiu, a mať možnosť porozprávať svoj príbeh. Objavilo sa tam množstvo zaujímavých ľudí, nie len na pódiu, ale aj v hľadisku a sám budem z tohto podujatia ešte dlho čerpať inšpiráciu.

Čo sa vám tam najviac páčilo? Atmosféra a ľudia, z ktorých vyžaruje láska k svojmu povolaniu, chuť niečo vytvoriť, niekam svet posunúť, z vlastného presvedčenia bez výhľadov na odmenu. Keď sú to navyše ľudia, ktorí majú na plnenie svojho sna schopnosti, zručnosti, vôľu a srdce, tak je to presne to miesto na akom sa dá cítiť len dobre.

Boli ste aj na after party? Afterparty navštevujem najradšej, pretože ako bloger dostávam síce lajky, tweety a emaily od čitateľov, ale stretnúť ich neformálne naživo ako hmotné bytosti a počuť ako majú na nich moje príbehy reálny dopad, to je to niečo veľmi špeciálne. To je skutočným naplnením poslania mojich príbehov.

„Všetky princípy a pravidlá spoločnosti sú dnes nastavené tak, aby ľudia cítili potrebu mať stále viac. Veľmi ľahko vás tlak spoločnosti zauzlí do úverov, hypoték a frustrujúcich pracovných záväzkov, keď už viac niet cesty späť. Prezentuje sa ako jediná možná cesta vpred, jediný správny životný štýl,“ Tomášov odkaz na záver znie: „či je správny rozhodne budúcnosť, ja vám viem ale povedať, že nie je jediný. Sú aj iné cesty. Tá moja sa volá cesta malinová, na červenej Vespe po Európe…“

Student24.sk / Martina Trepáková

Zdroj: Dnes24.sk