Spolužiaci ani učitelia mu neverili: Sánka im padla, až keď sa dostal na prestížnu školu v Oxforde! ROZHOVOR

Cestuje po celom svete a plní si svoj životný sen. Daniel Csúr z Rimavskej Soboty už ako 15-násť ročný organizoval projekty a podujatia, makal na sebe, aby sa neskôr dostal na školu do zahraničia. To sa mu aj podarilo, v Oxforde sa stal dokonca prezidentom...

Jaroslav Dodok
Ilustračný obrázok k článku Spolužiaci ani učitelia mu neverili: Sánka im padla, až keď sa dostal na prestížnu školu v Oxforde! ROZHOVOR
Zdroj: Archív Daniela Csúra

Daniela Csúra som spoznal ako 16-násť ročného študenta Obchodnej akadémie v Rimavskej Sobote. Na prvé stretnutie prišiel v saku. Už vtedy sa netajil ambíciami, že chce zmeniť svoj región a možno aj politiku na Slovensku. Začal od seba, chodil z jedného školenia na druhé. Medzinárodné konferencie neboli výnimkou.

Svet sa mu zapáčil a tak sa rozhodol pre štúdium v zahraničí. Spolužiaci si z neho strieľali. Ako dopadol, nám už prezradil v rozhovore…

Kedy si sa rozhodol, že chceš študovať v zahraničí ?

U mňa to bolo tak trochu neskoro. Ja som začal túto otázku riešiť koncom tretieho ročníka na strednej. Vtedy som si povedal, že chcem urobiť dieru do sveta.

Ako?

Rozhodol som sa, že sa vyskúšam prihlásiť na vysokú školu do Anglicka. Prihlášku som si podal do Oxfordu na štúdium biznisu.

Čo si mysleli o tvojom nápade spolužiaci?

Nikto tomu neveril, počnúc riaditeľkou školy až po mojich kamarátov. Všetci mi tvrdili, že sa nedostanem ani do Bratislavy a že na Anglicko mám radšej zabudnúť.

Nestratil si motiváciu?

Myslím si, že čím viac ľudí mi v niečom neverí, tým je pre mňa väčšia motivácia dokázať im, že sa to dá. I keď som z Rimavskej Soboty, čo je zaostalý región. Podarilo sa mi to.

Čo si pre to musel spraviť, aby ťa zobrali na Oxford Brookes University?

Ja som sa už od prvého ročníka aktivizoval, chodil som na rôzne tréningy a semináre ohľadom líderstva, spolupracoval som s ministerstvom školstva, založil som dve občianske združenia – MSConnect, a Veľvyslanectvo mládeže SR. Snažil som sa byť aktívny. Bol som viac mimo školy, než v škole. Bolo dôležité neustále napredovať a nezastať.

Spomínaš si na svoj prvý rok v Oxforde?

Strašne úžasný zážitok! Ťažko opísať, pretože som mohol byť v medzinárodnom meste so super študentmi a profesormi. Kde sú študenti akceptovaní aj so svojimi názormi. Je tam veľký dôraz, ktorý sa kladie na to, aby sa študenti učili jeden od druhého. Predstavte si desiatky národností v jednom meste…

Ako hodnotíš výučbu, napríklad samotných profesorov?

Čo sa týka Oxford Brookes University, tak na škole je tak 50 percent učiteľov a druhú polovicu tvoria ľudia z biznisu, ktorí chcú študentom odovzdať svoje skúsenosti. Napríklad môj učiteľ účtovníctva bol generálnym riaditeľom jednej z najväčších kapitálových firiem na svete. Sú to ľudia, ktorí vybudovali vlastné biznisy a šéfovali veľkým korporáciám.

Ďalší semester si sa rozhodol stráviť v Dánsku. Prečo?

Kodaň je všeobecne jedno z tých najlepších miest na život a Copenhagen Business School je jedna z top biznis škôl na svete. To prepojenie univerzitného prostredia s firemným prostredím je úplne fascinujúce. Študent tu nájde veľkú ponuku stáži či perfektný sociálny systém.

Dve krajiny ti však nestačili. Kvôli čomu si sa rozhodol ísť študovať do Kazachstanu? To nie je zrovna vysnívaná krajina pre mladého človeka…

Ja som v prvom rade chcel vidieť niečo iné. Na Slovensku je sťažovanie sa národným športom. No v našej krajine si ešte stále žijeme veľmi dobre, ak to porovnáme so spomínaným Kazachstanom. Preto som chcel ísť do regiónu, ktorý je skutočne zaostalý. Dnes viem, že máme na Slovensku kopu vecí, ktoré si žiaľ nevážime…

Čo si sa o sebe naučil v Kazachstane?

V prvom rade, precestoval som aj Tadžikistan, Uzbekistan a Kirgizstan. Zažiť tieto krajiny na vlastnej koži je silný zážitok. Prišiel som na to, že materiálne veci nie sú tak dôležité, ako si myslíme.

Nachádzal si sa 160 kilometrov od hraníc Afganistanu. Aký pohľad sa ti naskytol?

Áno, jeden z príbehov sa odohrával práve tu. Kde som videl maličké deti, ktoré nič nemali a boli len v roztrhaných tričkách. Aj tie museli mať po predchádzajúcich generáciách. Nemali ani na to, aby si kúpili loptu, preto si naplnili umelú fľašku vodou a hrali s ňou futbal. No i napriek tomu boli tie deti nesmierne šťastné. My máme Iphony, veľké autá, máme všetko, čo potrebujeme a chceme stále viac a viac. Oni nemajú nič.

Ovplyvnilo ťa to?

Prestalo mi až tak veľmi záležať na peniazoch…

Počas tvojho študijného pobytu v Ázii sa ti podarilo dosiahnuť ďalší významný úspech.

Podarilo sa mi stať sa prezidentom organizácie ESN Oxford Brookes, ktorá reprezentuje všetkých medzinárodných študentov študujúcich na danej škole. Je to organizácia, ktorá im ponúka priestor rásť, buduje komunity a kontakty na medzinárodnej úrovni. Bude to pre mňa zatiaľ najväčšia výzva do akej som kedy šiel.

Hneď ako si pricestoval späť na Slovensko si to nevydržal a po prvom dni strávenom doma si sa vybral na svoju bývalú strednú školu. Prečo?

Mám veľa možností cestovať, vidieť svet, učiť sa. Zároveň si myslím, že človek môže byť spokojný len vtedy, keď to všetko podá ďalej. Všetky skúsenosti, ktoré získal. Chcem mladým v Rimavskej otvoriť dvere do sveta a ukázať im, že existujú možnosti, ako sa dostať na prestížnu školu do Anglicka, Dánska či Kazachstanu.

Ktoré tri kroky by mal spraviť podľa teba mladý človek, ktorý chce študovať v zahraničí?

Treba si otvoriť Google a nájsť všetky aktívne organizácie v okolí. Nech je to akákoľvek aktívna skupina ľudí. Treba im zavolať, že sa chcem niekam pohnúť, mám chuť na sebe pracovať a pomáhať. Jeden z dôvodov prečo som sa ja dostal na top školy, bol ten, že som začal už v 15 rokoch. Preto treba byť čím skôr aktívny, ísť na nejaké školenie a vzdelávať sa. Spojiť príjemné s užitočným.

Prečítajte si aj:

ROZHOVOR: Stredoškolák Braňo (19) sa stretáva s ministrom školstva, za mladých je ochotný aj štrajkovať

Romantický príbeh ako z rozprávky: Keď iba 18-ročný mladík požiada v Bystrici priateľku o ruku

Zdroj: Dnes24.sk