Štátny tajomník prehovoril na univerzite bez servítky: Akí mladí majú šancu zamestnať sa?!
Obrovským problémom dnešnej doby sú nezamestnaní mladí ľudia. Skončiť školu a zostať na úrade práce, to veľa optimizmu a chuti do života nedá. Odborníci hľadali na pôde univerzity odpovede, ako s týmto negatívnym fenoménom zatočiť. Zaujali pri tom aj slová štátneho tajomníka ministerstva školstva.
Mladí, vyštudovaní ľudia bez práce sú problémom nielen Slovenska, ale celej Európskej únie (EÚ). V krajinách EÚ je ich 5,7 milióna. Aj tieto informácie zazneli na diskusnom stretnutí na pôde Fakulty politických vied a medzinárodných vzťahov Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici. Zorganizovalo ho Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku v spolupráci s Informačnou kanceláriou Európskeho parlamentu v SR a informačným portálom EurActiv.sk.
Hľadali odpovede
Odborníci z oblasti európskych politík, vzdelávania, zamestnanosti, zástupcovia miest i mládežníckych organizácií hľadali odpovede na otázky, či mladí ľudia na Slovensku potrebujú podporu štátu pri vstupe na pracovný trh, aká je a aká by mala byť, či európske nástroje sú skutočným riešením pre nich, alebo len dočasným záchranným kolesom. Veľkú časť diskusie venovali vzdelávaciemu systému u nás, ktorý je kľúčovým v boji proti nezamestnanosti stredoškolských a vysokoškolských absolventov.
Slová, ktoré upútali pozornosť
Podľa štátneho tajomníka ministerstva školstva Juraja Draxlera len kvalitne vzdelaný mladý človek, v odbore, ktorý štát potrebuje, má šancu zamestnať sa. Ministerstvo školstva v súčasnosti mapuje kompetencie a vzniká podrobná mapa toho, čo vysoké školy študentom dávajú a na druhej strane, čo požadujú zamestnávatelia. Od budúceho roka chcú komunikovať s univerzitami o úprave obsahu odborov.
Ministerstvo chce lepšie komunikovať aj s verejnosťou, aby sa dozvedela, že napríklad z nejakej vysokej školy skončili dve tretiny absolventov na úradoch práce a sú tam aj po roku.
Debatu oživil europoslanec Richard Sulík, ktorý je známy kritickými vyjadreniami na adresu niektorých krokov EÚ. „Štát by mal investovať peniaze do vzdelania, vynaložiť veľa námahy, aby bolo kvalitné a také, aké naše hospodárstvo potrebuje. Potom by už štát nemal dávať peniaze na nejakú aktívnu politiku trhu práce, také a onaké projekty,“ konštatoval.
Foto: ilustračné