Stopom cez Balkán (2): Ako sa dostať do lietadla bez letiskovej kontroly
Zmeškali sme lietadlo a z nášho letu do Grécka ostala už iba vlastnoručne tlačená letenka. Tú si môžem teraz vycapiť nad posteľ, aby mi pripomínala veľký fail.
Prečítajte si najprv prvú časť príbehu o dvoch študentoch, ktorí sa rozhodli ísť na Balkán stopom: http://student.dnes24.sk/…ivota-145381
ČASŤ 2: Na letisku za 30 minút a čo teraz?
Budapest Ferihegy Airport za rekordne krátky čas. Opäť bol to šofér, ktorý nás doviezol až sem. Kombináciou informácií z informačnej tabule o odletoch a nášho sklamaného výrazu pochopil čo sa deje. Zmeškali sme lietadlo a z nášho letu do Grécka ostala už iba vlastnoručne tlačená letenka. Tú si môžem teraz vycapiť nad posteľ, aby mi pripomínala veľký FAIL.
Človeka nenaštve ani tak cena, ktorú sme do toho vrazili (Ryanair) ako skôr stratená príležitosť začínajúceho dobrodružstva.
A tak pozerá na nás. „No problem“ hovorí a ukazuje nám aby sme šli za ním. Stúpame na horné poschodie nad hlavnou halou plnou turistov čakajúcich na vybavenie. Došli sme až ku kanceláriám, pred ktorými gestom naznačil, aby sme počkali vonku, kým on bude dnu. Nevedel som, čo mám čakať. Zlého som sa vyvaroval, dobré môže priniesť plané nádeje a tak som len napäto čakal.
Neprešli ani 3 minúty. Von vyšiel najprv statný pracovník miestnej SBS a v tesnom závese za ním náš známy. Jeho úsmev na tvári prezradil asi viac, než mal v pláne, pretože celou cestou do hlavnej haly nič nepovedal. Ja som naopak počas presunu a tej krátkej chvíle ticha nasmeroval všetky svoje myšlienky do jedného jediného bodu, ktorým bol úspešný odlet lietadlom do Grécka.
Dostaneme sa do nášho vysnívaného Grécka?
Zastavili sme až pred hlavným východom z haly letiska. Náš dobrodinec sa otočil k nám, čosi vytiahol z vnútorného vrecka saka. „Dasvidania Druzi“ povedal a obom nám s podaním ruky odovzdal aj letenky, ktoré nás mali dostať až do vysnívaného grécka.
Poznáte pocit nevysloveného slova ďakujem? Tak ja už viem čo to je. Iste to zachytil aj on a odišiel. To najlepšie na tom celom ešte len malo prísť. Vzhľadom, na to, že naše batohy neprešli röntgenovou kontrolou museli sme ich pred odletom vybaliť a postupne prejsť predmet po predmete s SBS-károm a to rovno v odletovej hale. Ten nás sprevádzal až do odletu, kde nám osobitne vyložil ruksaky do batožinového priestoru lietadla.
Zachránil nás dobrodružný šofér
Na anjela, ktorý nám bol zoslaný do cesty sme nemali žiaden kontakt. Nepoznáme jeho meno. Ani len ŠPZ auta sme nezaregistrovali. Preto sme dodatočne osobne poďakovanie vylúčili už na začiatku. No Zvončo i ja sme sa dohodli s Tým hore, že my na oplátku potešíme iných, ktorých stretneme na našej ceste a On sa odplatí dobrej duši, ktorá nás dostala až do Grécka.
Preto aj týmto textom verejne skladám veľkú úctu a vďaku touto človeku, ktorý nezištne spravil pre nás toľko, koľko mnoho z nás nestihne za mesiac, možno roky „stereoživota“. Preto na záver: Zamyslite sa i vy čo ste dnes, včera alebo v priebehu týždňa spravili nezištne pre druhých? A ak si rýchlo nespomeniete, tak to napravte. Príležitosť sa iste nájde.
A ako vyzerala dovolenka v Grécku? Dozviete sa už budúci piatok v dobrodružnom seriáli dvoch mladých študentov, ktorí sa rozhodli vydať na road tripe balkánom.
