Učiteľka prešovského gymnázia v otvorenom rozhovore: Čo je na mojej práci najťažšie

Pozitívne naladená, milujúca Prešov a svoju prácu. Taká je učiteľka Ľuboslava Vašková z prešovského Gymnázia Jána Adama Raymana. V rozhovore nám prezradila aj to, čo je na jej práci najťažšie a čo najkrajšie.

Ľubomír Hudačko
Ilustračný obrázok k článku Učiteľka prešovského gymnázia v otvorenom rozhovore: Čo je na mojej práci najťažšie
Zdroj: Dnes24.sk

Pochádza z malej dedinky neďaleko Prešova, z obce Krížovany. Prešov je však mesto, kde sa narodila, kde študovala, a mesto, ktoré miluje.

„Milujem jeho históriu a myslím si, že je to jedno z najkrajších miest na Slovensku. Na Gymnáziu Jána Adama Raymana učím anglický jazyk od roku 2003. Som bývalou absolventkou tejto školy a, jednoducho, bol to môj sen vrátiť sa tu ako učiteľka. Jeden z mojich snov je teda určite splnený,“ hovorí sympatická učiteľka Ľuboslava Vašková. Viac už prezradila v rozhovore.

Ako si spomínate na svoje začiatky, na prvý deň v role učiteľa? Aké to bolo?

Začala som učiť, vtedy to ešte bolo možné, ešte ako študentka 3. ročníka vysokej školy na ZŠ Bernoláková. Tam si ma mýlili so staršou žiačkou. Raz sa ma malá prváčka opýtala: „A ty si koľkatáčka?“ Začiatky nikdy nie sú ľahké. Treba vydržať a pracovať na sebe.

Odporučili by ste teda vôbec dnešným mladým ľuďom, aby sa dali na toto povolanie?

Byť učiteľom je ťažká práca, no prináša veľkú radosť. Ale ako ste povedali, je to povolanie. Musíte byť presvedčený, že toto je práca, ktorá vás napĺňa. Musí vás to baviť. Odporúčam toto povolanie tým mladým ľuďom, ktorým nebude prekážať sedieť víkendy nad prípravami, či opravovaní písomných prác. Tým, ktorí majú chuť sa celoživotne vzdelávať. Vedomie, že formujete mysle mladých ľudí, je faktor, ktorý mne pomáha vytrvávať v tejto profesii.

Kedy u vás zarezonoval ten prvý moment, že sa stanete učiteľkou? Máte prípadne učiteľov v rodine?

Ja som sa učiteľkou narodila (úsmev). Mám štyroch súrodencov. Od malička sme sa hrali na „školu“. Hádajte, kto bol učiteľ. Učiteľstvo učarovalo taktiež mojej sestre Erike.

A čo je na vašej práci najťažšie a čo najkrajšie?

Najťažšie je získavanie žiakov pre učenie – motivovať ich k prekonaniu ich vlastnej pohodlnosti. Ak je žiak motivovaný vnútorne, učí sa ochotne a rád, pretože ho výsledok uspokojuje. Ak sa vám to podarí, je to zároveň to najkrajšie na tejto práci. Dôležitú úlohu tu hrá najmä pozitívny vzťah učiteľa k povolaniu, optimizmus učiteľa, jeho zmysel pre humor, znalosť psychiky žiaka a myslím si, že v neposlednom rade aj schopnosť učiteľa udržiavať so žiakom otvorený kontakt. Ktosi povedal, že robte, čo vás baví, a milujte to, čo robíte. O mne to platí doslova. Mám rada to, čo robím, moja práca je mojím koníčkom.

Čo vás na slovenskom školstve najviac trápi? Dá sa určiť ten najväčší problém?

Sme cvičnou školou. Chodia k nám študenti na náčuvovú a priebežnú prax. Ak sa ich opýtam, či ozaj chcú učiť, tak len málokto z nich chce byť v budúcnosti pedagógom. Mnohí sa rozhodnú pre lepšie platené pracovné miesta. Práca učiteľov je nedocenená. Dnes v školstve ostávajú ozaj len tí učitelia, ktorí svoje povolanie berú vážne a záleží im na vzdelaní budúcich generácií.

Ako zvyknete po práci relaxovať, čo vám dobíja baterky?

Bývam doslova pod lesom a mám obrovskú záhradu, o ktorú sa rada starám. Na jar a v lete pestujem kvety a milujem vôňu čerstvo pokosenej trávy. V zime je to dobrá kniha pri kozube. Vo voľnom čase sa venujem deťom u nás v dedine. Som členkou obecného zastupiteľstva už niekoľko rokov a každoročne pripravujem s deťmi vianočné predstavenie či program na Deň detí/matiek, alebo pomáham s prípravou detí na prvé sväté prijímanie. Milujem tanec a spev a spievam, kde sa dá.

Ako vnímate štrajk učiteľov? Zapojili ste sa doňho aj vy?

Ja som sa do štrajku nezapojila. No rešpektujem tých, ktorí sa pre štrajk rozhodli. Požiadavky protestujúcich mi prišli nesprávne naformulované a už vôbec nie správne načasované.

Ako by ste zhrnuli povolanie pedagóg? Čo to obnáša byť dobrým pedagógom?

Ak nie ste presvedčený o hodnote vzdelania a ak sa o mladých ľudí nezaujímate, je nemožné, aby ste sa stali dobrým, úspešným učiteľom, ktorý má motiváciu a je spokojný. Učiteľskú profesiu by mali vykonávať také osobnosti, ktoré dokážu pozitívne motivovať seba i iných. Učiteľ nielen vyučuje, ale aj vykonáva rôzne organizačné a iné činnosti, ktoré súvisia nielen s prácou v škole.

Akí sú študenti dnes a akí boli podľa vás v čase, keď ste študovali vy? Zmenili sa až priveľmi, alebo ani nie?

Keď si spomeniem, čo sme robili v škole my, nezdá sa mi, že by boli iní; možno odvážnejší a viac sebavedomejší. Žiaci vedia prekvapiť hocičím, sú veľmi vynaliezaví. Na hodinách spievame, ochutnávame Apple pies, predstavujeme Slovensko v kroji tancom či spevom, porovnávame kultúry, učíme sa írske tance (týmto pozdravujem III.A), pijeme čaj s mliekom, veľmi veľa sa smejeme a tak by to malo byť. Žiaci by sa mali učiť s radosťou.

Môže vás zaujímať:

Rozhovor s prešovskou učiteľkou Jankou Ferencovou: Chcem byť pre svojich žiakov vzorom, prácu by som nemenila

Prešovská gynekologička nám to prezradila: 11 najčastejších povier a fám, s ktorými sa u žien stretávam!

Lekár, ktorého v Prešove pozná množstvo milovníkov zvierat: EXKLUZÍVNY rozhovor s veterinárom Petríkom

foto: archív Ľuboslavy Vaškovej

Zdroj: Dnes24.sk