Víťazka slovenského pohára v horskej cyklistke Karabová (18): Stáť na najvyššej debni bol neuveriteľný pocit

Breznianke Martine Karabovej (18) sa podarilo dosiahnuť vynikajúci úspech. Získala Slovenský pohár v horskej cyklistike v kategórii cross country maraton. Ako nám povedala v rozhovore, keď čítala výsledkové listiny, neverila vlastným očiam.

Katarína Oravská
Ilustračný obrázok k článku Víťazka slovenského pohára v horskej cyklistke Karabová (18): Stáť na najvyššej debni bol neuveriteľný pocit
Zdroj: Dnes24.sk

Má osemnásť, študuje manažment regionálneho a cestovného ruchu na Hotelovej akadémii v Brezne a úspešne reprezentuje naše mesto i celé Slovensko. Breznianka Martina Karabová vyhrala Slovenský pohár v horskej cyklistike v kategórii cross country maraton. Túto sezónu pretekala za ŠK Zniev, Kláštor pod Znievom. My sme sa s našou talentovanou mladou športovkyňou porozprávali.

Aké boli vaše začiatky v horskej cyklistike? Prečo práve tento šport?
S cyklistikou som začínala už ako malé dieťa, ako asi každý. Jedného dňa ma však moja teta len tak prihlásila na jedny mieste preteky na Mazorníkove. Konkrétne to bolo v roku 2006 a bola som v kategórii „mladšie žiačky“. Na prekvapenie, nie len moje ale asi každého, som sa umiestnila na treťom mieste. Toľko detskej radosti po kope kvôli jednému malému preteku.

Ďalej sme spolu s tetou pár rokov nato skúsili ešte jeden rodinný pretek, ale tam si už nepamätám, ako sme skončili. Stále som však chodila na bicykel rada, aj keď vždy pod dozorom rodičov. Neskôr nastal malý zlom a začala som sama jazdiť po lese a kombinácia prírody a športovania sa mi veľmi zapáčila. Vtedy som sa prihlásila na preteky v Brezne na „Hobby“ trať, čo je cca 20 km a znova som skončila na treťom mieste. 1. októbra 2011 – malá jazva na ruke a neuveriteľný pocit. Od vtedy som sa snažila nevynechať ani jeden pretek.

Vďaka Petrovi Saganovi je u nás skôr známa cestná cyklistika, predstavte nám bližšie horskú cyklistiku a kategóriu cross country maraton?
Táto kategória horskej cyklistiky sa označuje tiež ako MTB/XCM. Jedná sa vlastne o pretekanie zväčša po lesných cestách, trailoch, sigláčoch… Jazdia sa tri rôzne dĺžky tratí. Dlhá trať cca 60–80 km, polmaratón 40–50 km, hobby 15–20 km. Ja konkrétne chodím polmaratóny. Túto sezónu sa tiež podarilo úspešne ukončiť aj „Detskú tour Petra Sagana“. Ide o zvýšenie motivácie detí k športu a pohybu na čerstvom vzduchu do 15 rokov. Osobne si myslím že je to perfektný nápad ako vytiahnuť decká do prírody, zašportovať si a zároveň si spraviť pekný rodinný výlet.

Vyhrali ste Slovenský pohár v horskej cyklistike v kategórii cross country maraton, aký je to pocit?
Každú výhru som od začiatku môjho pretekania brala len ako bonus po zvládnutom preteku. Aj keď bonus, ktorý musím povedať, že vždy veľmi potešil. Keď som si tohto roku pozerala výsledkové listiny v Hrabušiciach, neverila som vlastným očiam. Byť jedným z tých, ktorí dostanú práve tento dres. Je to skutočne parádny pocit byť odmenený za celoročnú makačku.

Verili ste si na začiatku sezóny, že by ste mohli dosiahnuť takýto úspech?
Ak mám pravdu povedať, ani som na to nepomyslela. Ale musím sa opakovať bol to neuveriteľný pocit, čítať svoje meno na prvej pozícii a stáť na najvyššej debni na pódiu.

Aké máte ďalšie méty, čo by ste chceli v tomto športe dosiahnuť?
Veľmi sa obávam budúcnosti v pretekaní. O chvíľu príde vysoká škola, už teraz postupujem do vyššej kategórie medzi ženy kde je väčšia konkurencia… Prestať bicyklovať sa však určite nechystám. Kým budem vládať môj dvojkolesový tátoš bude osedlaný vždy keď to bude možné. Posnažím sa ešte potiahnuť to aspoň budúcu sezónu. A aj keby som už mala pretekať len v rámci rekreácie, vždy si rada zájdem na preteky napríklad do Svitu či na Oravu alebo k Spišskému hradu… Mám jednoducho svoje srdcovky, na ktoré sa nedá len tak ľahko zabudnúť.

Aké sú podmienky na horskú cyklistiku v našich končinách? Kde chodievate trénovať?
Lokalita nášho mesta je veľmi vyhovujúca čo sa týka polohy a všetkých tých našich kopčekov, vrchov, lúk a podobne. Veľmi rada chodím v našej blízkosti na Bernardín, Koreňovú, Lúčky, Hrončok či na vysielač, ale absolvovala som už aj cestu z Brezna na Kráľovu hoľu. Celodňová pohodovka v prírode.

Ako vyzerá váš tréning? Je tento šport náročný na financie?
Čo sa týka tréningu je to dosť bieda, pretože cez leto brigádujem a keďže sezóna začína v apríli ešte stále je škola… Samozrejme, že je tento šport náročný na financie. Veď čo je v dnešnej dobe lacná záležitosť? Ale ak vám niečo robí skutočne radosť, tie peniaze sa vám nikdy nebudú zdať zle investované. Iba ak do zlého komponentu… Ale človek sa učí aj na vlastných chybách a to je už o inom.

Čomu by ste sa chceli venovať, ak by ste prestali aktívne športovať? Mali ste niekedy krízu, že ste chceli s cyklistikou seknúť?
Neviem si to predstaviť. Mám síce viac záujmov pretože popri cyklistike sa venujem divadlu, šermu a momentálne sa mi naskytla ďalšia, viac-menej pracovno-zábavná aktivita na leto. Takže ak by som uvažovala o nude pre tú miesto nemám. Môžem byť len neskutočne vďačná všetkým organizátorom, rozhodcom, sponzorom, záchranárom a všetkým čo sa podieľajú na organizovaní takýchto podujatí. Ale úplne seknúť s vecou čo mi prináša šťastie do života? Nikdy! Viac k tomu nemám čo dodať.

Čo najradšej robíte, keď máte voľno? Ako relaxujete?
Vo voľnom čase rada vybehnem za kamarátmi, keďže popri mojich aktivitách to nie je tak často ako pri bežných mládežníkoch. Ale najradšej idem znova niekam do prírody na turistiku a podobne. To je pre mňa najlepší relax. Nádherná príroda, pokoj, les, hory, zvieratá, slnko…nostalgia. Ale samozrejme, že rada zrelaxujem aj na nejakom dobrom koncerte v Bombure alebo len doma pri filme.

Foto: Archív Martiny Karabovej