Ambiciózny Marek (16) kráča za svojím snom: Dostať sa do Kalifornie nie je hračka!

Spomeniete si ešte na šestnásťročného Mareka Dlugoša zo Starej Ľubovne? O jeho veľkej túžbe dostať sa do Ameriky sme písali ešte v januári. Dnes vám prinášame exkluzívny rozhovor, v ktorom Marek prezradil o tom, aké je to byť najznámejším študentom školy, ale aj ako vyzerá jeho cesta do Kalifornie..

16. február 2013 Jaroslav Dodok Rozhovor

Ako sa to celé začalo? Dozviete sa TU!

Približne pred mesiacom si na internete zaujal veľmi jednoduchou myšlienkou, chcel si sa dostať do Ameriky. Prečo?

Zhruba pred rokom som bol na internete a práve vtedy som sa dozvedel o možnosti študovať v Amerike. Povedal som si, že to chcem určite skúsiť. Cestovanie je to, čo ma baví a preto je to pre mňa veľká príležitosť zažiť neopísateľný rok, spoznať nových ľudí, zažiť iný typ výučby a spoznať novú krajinu. Myslím, že je dobré snažiť sa skúsiť čo najviac vecí, kým je človek študentom, pretože má čas a energiu. Odvtedy som naštudoval vyše 500 článkov od bývalých študentov a pozrel snáď všetky portály o štúdiu v zahraničí.

Čo zaujímavé si na internete našiel?

Prekvapoval ma takmer každý článok, pretože v každom bolo niečo, čo je v Amerike iné ako tu u nás. Od školy až po bežný život Američanov. Dopátral som sa teda aj k asi trom spôsobom, ako sa človek môže dostať na rok na strednú školu do Ameriky.

Ty si sa rozhodol dostať do Ameriky prostredníctvom vlastnej internetovej stránky, na ktorej si uverejnil výzvu, že hľadáš rodinu v USA, ktorá by ti poskytla druhý domov. Prezradíš nám, či sa ti podarilo uspieť?

S čím som v prvom rade vôbec nepočítal bol fakt, že sa mi podarilo získať si záujem ľudí a to celosvetovo. Neskôr sa mi začali ozývať rodiny z Ameriky. Momentálne s nimi komunikujem a intenzívne pracujem na vybavení školy.

Hovoríš, že si sa dostal do povedomia ľudí nielen na Slovensku. Ako sa ti to podarilo?

Celé sa to odpálilo, keď moja stránka bola prvá na Hacker News, čo je portál ľudí, ktorí sa zaujímajú o internet, celosvetovo veľmi čítaný. V ten večer som akurát ležal s teplotou v posteli, ale keď mi padali servery, prešla aj teplota. Bolo to neuveriteľné sledovať, ako si v reálnom čase na moju stránku kliklo vyše 800 ľudí. Vtedy sa to poriadne naštartovalo. Ľudia o tom začali tweetovať, zdieľať to po Facebooku, písať články, no a za ten deň prišlo na stránku vyše 30 tisíc ľudí. Vzápätí som začal dostávať ponuky od amerických rodín, ale ozvalo sa mi aj veľa ľudí s ponukou spolupráce na ich projektoch.

Ako to vnímalo tvoje okolie? Dostať sa na titulky viacerých zahraničných médii sa nepodarí každému. Získal si od svojich priateľov podporu?

Bol som dosť udivený, keď som po maródke došiel do školy a ľudia ma spontánne začali oslovovať: „Čau Američan!“ a podobne. Rodičia tiež najprv neverili, no tento krát už museli uznať, že môj sen o živote v Kalifornii naberá reálne kontúry. Samozrejme som sa stretol aj s neprajníkmi na internete, „paradoxne“ to boli Slováci.

Vďaka tvojej túžbe sa ti s najväčšou pravdepodobnosťou do Kalifornie podarí dostať. A čo potom, aký je tvoj životný cieľ?

Ono možno sa to javí, super, chalan má rodinu a ide si prežiť rok do Kalifornie, ale pri rôznych vybavovačkách narážam na dosť problémov. Takže určite som si nevybral najľahšiu cestu. Jednu noc sa mi dokonca snívalo, že som bol na letisku na ceste do San Francisca :) Nerád by som rozprával o nejakých cieľoch, pretože zo skúsenosti sa mi často krát menili v závislosti od toho, čo sa udialo, či už som to mohol alebo nemohol ovplyvniť.

Takže ciele pre teba v živote nie sú dôležité?

Skôr sa v mojom živote snažím držať nejakej vízie – poslania. Už dávnejšie som si uvedomil, že ma oveľa viac baví dávať niečo niekomu, ako iba brať. To ma zapálilo natoľko, že moje poslanie je pomáhať ľudom. Nie je to cieľ, ktorý budem môcť dosiahnuť v 60-ke, možno 70-ke. Práve naopak, je to to, čo môžem robiť vždy, keď je príležitosť. Tým nechcem povedať, že mojou stránkou dokážem pomôcť iným, ale spoznanie iných svetov mi umožní mať väčší rozhľad, aby som si mohol splniť sen, ktorý mám tak v kútiku duše. Tým je, aby mali všetci mladí ľudia na svete aspoň minimálne podmienky na štart, pretože ma veľmi mrzia ich premrhané talenty. Áno viem, je to šialené, ale kým ťa tvoje ciele nedesia, asi nie sú dosť veľké však?

A čo by si odkázal mladým ľuďom na Slovensku? Ako nemrhať svojim talentom, časom a potenciálom?

Fuha. Určite chcem, aby šli za svojimi snami, pretože to je veľmi podstatné. Veľa ľudí sa ich vzdá a zvyšok života ich hryzie hlas o tom, aké by to bolo, keby… Myslím, že je tiež dôležité, aby zvyšovali svoju „hodnotu“. Mám veľa kamarátov, ktorých nič nebaví a celé dni až mesiace trávia čas za nejakou hrou. Nevravím tým, že sa netreba aj zabaviť, ale myslím, že je podstatné nájsť rovnováhu. Ak svoje schopnosti budú zvyšovať, dostavia sa príležitosti pre splnenie snov, aspoň to je moja skúsenosť. Možnosti sú, ak sa ti niečo nepáči, nenadávaj na to, zmeň to! Ak to nemôžeš ovplyvniť, snaž sa to prijať. Ale čo spraví 90% ľudí, ktorých prečíta tento článok? Polovica si povie, že super myšlienky, ale tá druhá povie, čo si o sebe ten chalan myslí? Ja chcem iba toľko, aby sa mladí naštartovali pre svoje nápady a aby na nich začali makať. Všetkým preto držím palce.

Aj my tebe na ceste do Kalifornie :)