Univerzity

Na vysokých školách v SR sa vzdeláva 180 000 študentov: Čo ich motivuje k štúdiu?

Sčítanie obyvateľov Slovenska v roku 2011 ukázalo, že viac ako 700-tisíc občanov má vysokoškolské vzdelanie. S pomocou týchto údajov Štatistický úrad SR zistil, že od roku 2001 je to nárast o takmer 8 %.

Ilustračný obrázok k článku Na vysokých školách v SR sa vzdeláva 180 000 študentov: Čo ich motivuje k štúdiu?
Zdroj: Dnes24.sk

Zodpovednosť v prístupe k vysokoškolskému štúdiu

Za posledné desaťročie tak u nás pribudlo zhruba 300-tisíc ľudí s bakalárskym, magisterským, inžinierskym, doktorským či doktorandským vzdelaním. Takmer štvrtina Slovákov si teda musela prejsť typickým životom vysokoškoláka – absolvovať prednášky, zúčastňovať sa seminárov, zvládnuť písomné aj ústne skúšky, napísať desiatky seminárnych prác a potom záverečnú bakalársku, diplomovú či rigoróznu prácu. Takýto scenár je aktuálny aj pre súčasných približne 180-tisíc študentov, ktorí momentálne študujú na jednej z 23 štátnych alebo 13 súkromných vysokých škôl. Zisťovali sme, čo ich k tomu motivuje a ako pristupujú k štúdiu.

Motivácia ako hlavný faktor nástupu na VŠ

Správna motivácia. To je hlavný dôvod, prečo sa stredoškoláci rozhodujú pre štúdium na VŠ. V niektorých prípadoch je to vôľa rodičov, inokedy zase nutnosť, keď ide o gymnazistov, ale vo veľkej miere ide o slobodné rozhodnutie dospelého človeka. Za tú správnu motiváciu mnohí považujú širšie možnosti uplatnenia sa v budúcnosti, vyšší plat alebo aj možnosť zahraničnej stáže, ktorá by ich budúcu kariéru posunula dopredu. Štvrtáčka Dominika, ktorá študuje masmediálnu komunikáciu, chce v budúcnosti niečo dosiahnuť. VŠ považuje sa dôležitú a so svojím odborom je nateraz spokojná. Podľa 22-ročnej Márie z Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave dáva práve vysoká škola priestor pre sebarealizáciu, zdokonaľovanie sa v poznaní či v danom odbore. Rozhodla sa pre štúdium verejnej správy, hoci tento odbor pre ňu nebol prioritný. Podobne sa k tomu, prečo študovať na univerzite, stavia aj budúci právnik Adrián: „Získanie znalostí, možnosť lepšieho uplatnenia, ale najmä predpoklad toho, že s dosiahnutým vzdelaním sa lepšie zamestnám. Hoci v súčasnosti už tento názor veľa ľudí nezdieľa. Môj odbor hodnotí okolie ako jeden z tých ľahších. Je ale pravda, že náročnosť hodnotia zo subjektívneho pohľadu. Mňa baví hlavne z dôvodu, že sa dotýka každej spoločenskej sféry, čím sa dajú v každom obore získať rozmanité vedomosti.“ Martina, ktorý chodí do 3. ročníka na Elektrotechnickej fakulte Žilinskej univerzity zase baví manuálna práca. Nechcel však po skončení strednej odbornej školy zostať doma: „Vždy som si myslel, že mám na to ísť na univerzitu. Rád vecí vymýšľam a potom skonštruujem. Som rád, že som sa na túto školu dostal a študujem odbor, ktorý ma baví.“ Pomyselnú bodku za témou motivácia dala piatačka Kristína, ktorá sa rozhodla pre štúdium slovenského jazyka a literatúry: „Tento odbor mi plne vyhovuje, lebo je to presne to, čo som chcela študovať. Motivovali ma k tomu okolnosti, a to od vplyvu rodičov, strednej školy až po záľuby, ktoré som chcela ďalej rozvíjať.“

Druhým krokom je zodpovednosť

Jedna vec je motivácia, druhá zasa prístup k štúdiu. Keď sme sa študentov pýtali, či berú štúdium na vysokej škole zodpovedne, väčšina z nich súhlasila. Za spolužiakov hovoriť nechceli, zhodli sa ale, že v každej škole existujú svedomití aj leniví žiaci. Úlohu nezohráva ani škola či odbor, osadenstvo nikdy nebude v prístupe k štúdiu 100-percentné. „Väčšina mojich spolužiakov sa ku škole stavia zodpovedne, čomu nasvedčuje aj ich príprava. Keďže sa od nás vyžaduje viac seminárnych prác ako v iných odboroch, tak nám nezostáva veľký priestor na „flákanie“,“ priznáva Kristína z Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici. Dopĺňa ju budúca novinárka Dominika: „Záleží to od človeka. Máme poctivcov, ktorí si všetko usilovne zapisujú a učia sa takmer všetko naspamäť, ale rovnako máme aj ľudí, ktorí len školou preplávajú. Každý má na to svoj systém, niekomu stačia prednášky, niekto sa musí pripravovať dlhšie.“ Svoj názor pridal aj Adrián: „Na takúto otázku sa odpovedá veľmi ťažko. Podľa mňa je to asi v každej škole iné. Pri ústnych skúškach mám niekedy pocit, že práve počet tých, ktorí sa štúdiu venujú len okrajovo je menší, ale to je môj subjektívny názor. Na druhej strane, právo študuje množstvo ľudí, ktorí sa snažia oveľa viac ako ja, a to sa nepovažujem za lenivca.“ Za svedomitú študentku sa považuje aj Mária, ktorá podľa vlastných slov berie nielen skúškové obdobie, ale celú vysokú školu veľmi zodpovedne: „Dobre absolvovať štúdium na VŠ považujem za svoju povinnosť, snažím sa preto pracovať ako najlepšie viem.“ V technických smeroch je to podľa Martina náročnejšie: „Nie sme zameraní len na teóriu, hoci aj tú musíme samozrejme zvládnuť. Veľa sa od nás ale očakáva pri praktických predmetoch. Ak to študent nezvládne, nevie to, alebo je lenivý a nechce sa mu, má smolu a jednoducho na VŠ končí.“

Zrkadlom by mali byť seminárne či záverečné práce

Hovorí sa, že najlepším znakom vzdelania človeka je spôsob jeho vyjadrovania. A to vyjadrovania nielen ústneho, ale aj písomného. Seminárne či záverečné práce by tak mali byť akýmsi zrkadlom nadobudnutých vedomostí počas štúdia. Hoci študenti tvrdia, že sú vo svojom štúdiu svedomití, ich práce o tom ani zďaleka nevypovedajú. Väčšina prác je len kópiou informácií dohľadaných v knihách či na internete a s vlastnou iniciatívou spojenou so samoštúdiom a bádaním nemá nič spoločné. „V súčasnosti pristupuje veľká časť študentov k štúdiu len z pohľadu získania vysokoškolského titulu. Reálny záujem stať sa odborníkom v danej oblasti je minimálny, potrebný je len papier absolventa. S týmto vedomím si študenti hľadajú spravidla najjednoduchšiu cestu, ako prejsť obdobím štúdia a prispôsobujú tomu všetko, vrátane výberu čo najjednoduchších tém záverečných prác. Čím je škola viac zameraná humanitným smerom, tým väčšie je percento študentov, ktorí o skutočné štúdium nemajú záujem,“ hovorí o realite Peter Vračinský, ktorý má na starosti vypracovávanie odborných rešerší v bratislavskej vedeckej inštitúcií a priamo v praxi sa tak so študentmi stretáva. Nie všetkých chce ale hádzať do jedného vreca. Svetlejšiu budúcnosť majú podľa neho technické odbory alebo medicína, pretože tu je štúdium náročnejšie aj špecifickejšie. V čom ale vidí najväčší problém? „Z pohľadu človeka, ktorý denno-denne rieši témy študentov na záverečné práce môžem povedať, že základom problému je zle nastavený školský systém, ktorý nekladie na študentov takmer žiadne nároky čo sa týka kvality spracovania záverečných prác a prísnosti posudzovania finálneho produktu. Napríklad študenti humanitných odborov nemajú nijakú potrebu robiť veci nad rámec svojich povinností. Druhá vec je zase prax. Som presvedčený o tom, že ak by viacerí dostali ešte počas štúdia možnosť čerpať poznatky priamo v nejakom podniku z daného odboru, ich záverečné práce by vyzerali úplne inak.“

Študentom svitá na lepšie časy

V júni 2013 spustil vtedajší Ústav informácií a prognóz školstva SR zaujímavý projekt. Práve on by mal byť kľúčom k zlepšeniu kvality vysokoškolského štúdia na Slovensku. Projekt „Vysoké školy ako motory rozvoja vedomostnej spoločnosti“ totiž spája tri dôležité subjekty: študent – vysoká škola – podnik. V praxi to znamená možnosť podieľania sa na chode danej firmy či podniku už počas štúdia na VŠ. Študent tak získa dostatočné vedomosti a znalosti zo svojho odboru a v budúcnosti by sa nemal boriť s nezáujmom zo strany zamestnávateľov. Vďaka praxovaniu v podniku sa mu navyše záverečná bakalárska či diplomová práca bude spracovávať jednoduchšie. Takýmto spôsobom by sa mal zase vyriešiť problém s publikáciami študentov, ktoré nemajú reálne využitie. Do projektu sa už úspešne zapojila väčšina slovenských univerzít. Rektorka Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici, prof. PhDr. Beata Kosová, CSc., tvrdí, že jednou zo základných úloh vysokých škôl, popri výskume a vzdelávaní, je vytvoriť adekvátne podmienky pre praktickú prípravu študentov. Podobne zmýšľa aj vedenie Technickej univerzity v Košiciach, jej rektor prof. Ing. Anton Čižmár, CSc.: „Skúsenosti ukazujú, že vedeckú a výskumnú činnosť vrátane zapojenia študentov musíme viac orientovať na reálne potreby hospodárstva.“ Z tohto dôvodu na projekte takisto participujú. Všetky aktuálne informácie o projekte, ako aj novinky a ponuky na zapojenie sa do praxe nájdete na stránke www.vysokoskolacidopraxe.sk.

Autor: Monika Majerová

Zdroj: Dnes24.sk
Najčítanejšie v regióne
Najčítanejšie na Dnes24.sk
Magazín
Najčítanejšie v regióne
Najčítanejšie zo Slovenska
SLEDUJTE NÁŠ INSTAGRAM