ROZHOVOR so speváčkou Simou Martausovou: Hudba, ktorú tvorím, vychádza zo mňa spontánne

Sima Martausová pochádza konkrétne z Považskej Bystrice. Vyštudovala divadelné umenie na Akadémii umení v Banskej Bystrici. Víťazka Gospel talentu z roku 2009 predstavila svoj debutový album s názvom Vyzliecť si človeka v roku 2012. Minulý rok pokrstila album Dobrý deň, to som ja a preslávila sa najmä piesňou Normálny život.

V rozhovore nám prezradila aj to, čo vníma ako dar, o ktorý sa túži deliť s inými ľuďmi, či ako neplánovane vznikol jej druhý album.

Klasická otázka na začiatok: kde, kedy a ako ste sa dostali k spevu? Venovali ste sa mu už od malička alebo ste k nemu privoňali tak spontánne? Alebo máte v rodine niekoho, kto sa tiež venuje hudbe a spevu?

Hudbu som mala rada už od malička, ale venovať viac som sa jej začala až počas štúdia na VŠ. Kamarát mi ukázal nejaké akordy, tak som si kúpila gitaru a začala sa pomaličky na nej učiť hrať. Čo sa týka mojej rodiny a jej vzťahu k hudbe, tak jediné čo viem je, že pradedko hrával na trúbu na pohreboch a babka si spievala v krčme, keď čapovala pivo :-) Tak som tú lásku k hudbe možno zdedila po nich :-)

Predpokladám, že k spevu vás posunulo najmä víťazstvo v Gospeltalente. Je to tak?

Spievala a tvorila som si piesne ešte pred touto súťažou, ale je pravda, že po nej som začala spievať a tvoriť viac. Tiež som po tejto súťaži zažila svoje prvé vystúpenia pred ľuďmi a nespievala som len doma rodičom a sestre :-)

Po víťazstve v tejto súťaži ste vydali váš debutový album Vyzliecť si človeka. Spomínate si ešte, že ako sa vám tvoril tento album?

Áno, spomínam si. Keďže som v čase nahrávania tohto albumu nebývala v Bratislave, ale v Banskej Bystrici, tak som chodievala do nahrávacieho štúdia vždy na celý deň – „na otočku“. Bola to moja prvá skúsenosť s nahrávaním a som za to veľmi vďačná. Tiež som sa vďaka tomuto nahrávaniu spoznala so skvelými hudobníkmi, ktorí sa podieľali na nahrávaní.

Množstvo ľudí vás pozná vďaka vášmu singlu Normálny život. Ako by ste charakterizovali seba a svoju hudbu? Predsa len, nie sú to také typické rádiové hity, ktoré vládnu svetovou, ale aj slovenskou hitparádou. V mnohom sa od slovenských speváčok odlišujete.

Ako by som charakterizovala seba? Myslím si, že som úplne normálne dievča, ktoré tvorí piesne o tom, čo cíti, čo prežíva, čo ju teší alebo trápi. Píšem o živote, vzťahoch, ale aj o jedle, prírode, alebo o svišťoch :-)

A hudba, ktorú tvorím je tiež niečo, čo vychádza spontánne zo mňa. A keďže mám aj kapelu, ktorá vždy prispieva niečím svojim, nie je to len o mne, ale o nás všetkých. Robíme hudbu, ktorá nás baví a robí nám radosť :-)

Ďalší zlom vo vašej kariére nastal, keď ste stretli svojho súčasného manažéra Jozefa Šeba. Objavil vás on alebo ako ste na seba narazili?

Ja som objavila jeho :-) Vedela som, že Jožko manažuje Janku Kirschner a páčilo sa mi, akou prirodzenou cestou idú, preto som mu napísala. A on odpísal :-)

A bezprostredne potom ste začali pracovať na vašom druhom albume s názvom Dobrý deň, to som ja. Prečo ste zvolili takýto názov? Na názov CD je to celkom dlhý názov.

Jožko ma po našom stretnutí zoznámil s chlapcami s kapely (I.Sabo, M.Zajko, M.Gašpar, P.Lengyel, M.Wittgruber) a vybrali sme sa do štúdia skúsiť nahrať jednu pieseň. Sadli sme si všetci do kruhu, ja som chlapcom zahrala piesne, ktoré mám a hneď sa začali pripájať a hrať so mnou. Tak z jednej piesne zrazu bolo 7 demo-nahrávok a tak sme sa rozhodli, že vydáme celý album. Volá sa Dobrý deň, to som ja, lebo pesničky, ktoré tvorím, vychádzajú z môjho vnútra. Možno už dnes by som album nazvala Dobrý deň, to sme my :-) , lebo každý z nás doňho vložil niečo zo seba.

Okrem hudobnej scény sa venujete aj herectvu. Hráte v Radošinskom naivnom divadle. Priviedla vás na divadelné dosky chuť hrať pred divákmi alebo si skôr spájate divadlo aj s hudbou?

Na konkurz do RND som šla preto, že sa mi páči, aké hry píše pán Štepka a tiež preto, že sa mi páči, že sa v tomto divadle aj spieva aj hrá na hudobné nástroje. Nebola to ani tak chuť hrať pred divákmi, ako chuť byť v taktom krásnom ľudskom prostredí, kde je blízka aj hudba.

Je zaujímavé, že si hudbu a texty píšete sama. V dnešnej dobe nenájdeme veľké množstvo interpretov, ktorí by si dokázali aj sami napísať text ku piesni a možno aj preto nie sú slová vo vašich piesňach také tuctové.

Áno, píšem si aj hudbu aj texty. Vnímam to ako dar, o ktorý sa túžim deliť aj s inými ľuďmi.

Ako som už spomínala, tak vaša tvorba sa odlišuje od väčšiny slovenských speváčok. Rovnako tak aj vaša osoba, pretože pôsobíte tak nevinne, milo a úprimne. Možno aj práve preto ste si našli tak veľa fanúšikov, že sa vymykáte z normálu a vystupujete z radu. Čo hovoríte nato vy, nestretávate sa s ľuďmi, ktorí vám dávajú najavo, že ste iná ako ostatné slovenské známe osobnosti?

Ja si veľmi nemyslím, že som iná. Teší ma, keď sa niekomu moje pesničky páčia, ale nikdy by som na seba nepovedala, že vystupujem z radu. Aj moja osoba je podľa mňa normálna, ľudská, s chybami a nie dokonalá. Mám rada úprimnosť a čisté hodnoty, ale všeobecne sa mi páčia aj chyby a nedokonalosti – dokonca viac, ako veci dokonalé. Mám to aj v jednej piesni, tak verím, že si ju niekedy budete môcť vypočuť :-)

Student24/Simona Ivančáková, foto: Veronika Valúchová

Chcete sa aj vy stať tvorcom spravodajstva Študent24? Máte záujem pripravovať rozhovory, zúčastňovať sa inšpiratívnych podujatí a nahliadnuť do zákulisia školstva? Napíšte nám na: student@global24.sk.