Popradský lukostrelec Dávid (15) sníva o účasti na paralympiáde v Brazílii: Tá sa môže stať skutočnosťou

Má len pätnásť a už je kapitánom lukostreleckého klubu. I napriek tomu, že je telesne postihnutý, súťaží so zdravými športovcami. A aktuálne, talentovaný Popradčan Dávid Ivan, svojimi výkonmi a prístupom mieri na paralympiádu v Rio de Janeiro.

2. marec 2015 Slavo Petrus Životný štýl

Dávid je členom športového klubu LK Lukostreľba Svit a tomuto kráľovského športu sa venuje niečo vyše roka. Objavil ho tréner Ivan Šimo, ktorý navštevoval popradské školy a hľadal telesne postihnutých športovcov, ktorí by mali záujem skúsiť lukostreľbu. Dávid navštevuje Spojenú školu Dominika Tatarku na ul. Mládeže v Poprade a je žiakom 9. ročníka. Pred lukostreľbou skúšal aj hokej.

Prvá streľba mu vôbec nešla

„Žiaľ môj zdravotný stav mi nedovoľoval venovať sa hokeju viac. Lukostreľbu sme spolu s rodičmi sledovali už dávnejšie. Vedeli sme, že lukostreľbou sa už dvadsať rokov zaoberajú v Kežmarku a keď nám Ivan Šimo predstavil fungovanie klubu vo Svite, neváhali sme ani chvíľu,“ povedal o svojich začiatkoch Dávid Ivan. Prvé tréningy boli podľa jeho slov katastrofálne. „Pamätám si, že to bolo vonku. Strieľal som s tým najjednoduchším lukom a vôbec sa mi nedarilo. Bol som z toho veľmi frustrovaný. Až keď prišiel nový luk, zladený so šípmi, postupne som svoju streľbu zlepšoval.“

Prvá súťaž prišla po pol roku tréningov. Išlo o klubovú súťaž lukostrelcov z Kežmarku. Tak ako všetci začiatočníci aj Dávid prešiel v tréningu všetkými vzdialenosťami. Začalo to 10 metrovou vzdialenosťou od terčov a postupne sa dostal až na terajšiu 50 metrovú hranicu. Táto méta však nie je jeho poslednou. „V tejto sezóne by som chcel začať strieľať na 70 metrov. Môžem odporučiť každému, aby si najprv vyskúšal všetky méty a potom sa rozhodol, ktorá mu najviac vyhovuje. Samozrejme, rozdiel je aj v typoch lukov. Nie každému vyhovuje kladkový resp. olympijský luk. Niekto chce strieľať rekreačne, iný sa zas venovať lukostreľbe ako športu tak, ako ja,“ hovorí sympatický Popradčan.

Jeho výkony si všimli i reprezentační tréneri

Počas prebiehajúcej halovej sezóny strieľa v kategórii starších žiakov na vzdialenosť 18 metrov na terč o veľkosti 40 cm. So svojou prvou účasťou v Slovenskom pohári nebol veľmi spokojný. Skončil na ôsmom mieste. Prvý väčší úspech zaznamenal na súťaži v Kežmarku, kde sa v jednom z kôl slovenského pohára umiestnil na 3. mieste. Za doterajší vrcholný úspech považuje počas ročného súťažného pôsobenia svoje dva výsledky. „Je to zisk striebornej medaily na majstrovstvách Slovenska a takisto druhé miesto na medzinárodnej súťaži v Ostrave,“ pochválil sa Dávid.

Na jeho chválu treba dodať, že všetky úspechy dosiahol medzi zdravými športovcami, s ktorými súperí na všetkých súťažiach. Jeho výkony si všimli aj reprezentační tréneri, ktorí ho pozvali na sústredenie do Liptovského Mikuláša. „Pozvánku do tréningového kempu som dostal od reprezentačného trénera Daniela Kraváčeka. Darilo sa mi na slovenských majstrovstvách a preto si ma tréner všimol. V kempe sme strieľali päť dní vkuse, 12 hodín denne. Ďalšie stretnutie by sa malo uskutočniť v lete. Dalo mi to skúsenosti hlavne v technike a v znalosti o lukoch,“ chválil si pobyt v kempe mladý lukostrelec.

Cieľom je svetový pohár alebo juniorská olympiáda

Jeho cieľom je dostať sa na svetový pohár alebo na juniorskú olympiádu. Úspešné kroky svojho brata sledoval aj Dávidov mladší brat Denis, ktorý má o 5 rokov menej, ale už stačil vo svojej kategórii mladších žiakov získať niekoľko pódiových umiestnení. Dávidove poďakovanie patrí prvému trénerovi Ivanovi Šimovi, ktorý mu dal základy lukostreľby, trénerovi Denisovi Mačákovi z Kežmarku, reprezentačnému trénerovi Danielovi Kraváčekovi, manažérovi LK Lukostreľba Svit Karolovi Havlíčkovi a samozrejme rodičom, ktorí vždy stoja za svojimi synmi, či už po psychickej alebo materiálnej stránke.

O jeho pokroku v tréningoch sa vyjadril aj prezident LK Lukostreľba Svit K. Havlíček. „Zo začiatku to Dávidovi strieľalo všade, len nie do terča, ale po prvom turnaji sa iba zlepšoval. Sám pozoroval ostatných, študoval a zbieral informácie z internetu. Už ho rešpektujú aj na Slovenskom lukostreleckom zväze a jeho spolupráca s trénerom telesne postihnutých športovcov pánom Majerčákom z Kežmarku mu, verím, otvorí dvere na súťaže do zahraničia. Všetci v klube dúfame, že Dávid úspešne absolvuje kvalifikáciu a bude nominovaný na paralympiádu do Ria de Janiera v roku 2016. Dávid má pravidelnú dochádzku na tréningy, je to veľmi slušný chlapec a dá sa s ním pracovať. Je disciplinovaný a váži si, že môže byť súčasťou našej lukostreleckej rodiny, nášho kráľovského športu. Aj preto sme si ho zvolili za kapitána nášho klubu.“

foto: Slavomír Petrus