Ilustračný obrázok k článku Absolvent verzus zamestnávateľ. Na koho strane je pravda?
Zdroj: TASR

Absolvent verzus zamestnávateľ. Na koho strane je pravda?

Minulý týždeň sme vám priniesli prvú časť článku Absolvent verzus zamestnávateľ: Na koho strane je pravda? Dnes vám ponúkame druhú časť, v ktorej sa dočítate, ako celú situáciu vnímajú zamestnávatelia a tiež to, čo by mohlo problémy vyriešiť.

Kornel Kubík Univerzity
Kornel Kubík Univerzity

Absolvent verzus zamestnávateľ. Na koho strane je pravda?

Minulý týždeň sme vám priniesli prvú časť článku Absolvent verzus zamestnávateľ: Na koho strane je pravda? Dnes vám ponúkame druhú časť, v ktorej sa dočítate, ako celú situáciu vnímajú zamestnávatelia a tiež to, čo by mohlo problémy vyriešiť.

Ilustračný obrázok k článku Absolvent verzus zamestnávateľ. Na koho strane je pravda?
Zdroj: TASR

Pokiaľ ste prvú časť nečítali, nájdete ju TU.

Mnohí pracujú mimo svoj odbor

Ako je to v prípade iných univerzít či študijných odborov? „Všeobecne je známe, že do jedného roka po skončení štúdia sa vysokoškoláci zamestnajú. Je ale pravda, že najmä absolventi spoločenskovedných odborov, práva i verejnej správy čelia lokálnemu presýteniu trhu a nájdenie zamestnania im trvá dlhšie. Mnohí pracujú mimo svoj odbor, čo nie je dobré,“ hovorí prof. RNDr. Pavol Sovák, PhD., z košickej Univerzity Pavla Jozefa Šafárika.

Keďže ich škola sa zameriava na prírodné vedy a lekárske odbory, je presvedčený, že o budúce zamestnanie sa ich absolventi báť nemusia. „Najmä absolventi lekárskych študijných programov a učiteľstva majú vďaka povinnej praxi počas štúdia nástup v zamestnaní determinovaný poznatkami z praxe v rezorte. U iných odborov je to veľmi variabilné. Evidujeme zamestnávateľov, ktorí sú spokojní, ako aj tých, ktorí nás upozorňujú na potrebu preškolenia.“

Celkovo podľa jeho slov mapujú na škole akékoľvek nedostatky, ktoré sa snažia čo najskôr odstrániť. Vo všeobecnosti ale odmietajú niesť jednostrannú zodpovednosť za uplatnenie absolventov. „Keďže neexistujú regulačné mechanizmy v počtoch študentov a trh zatiaľ stále nerešpektuje na prvom mieste kvalitu absolventa, je to nejednoznačná úloha.“

Problémy z pohľadu zamestnávateľov

Druhú stranu mince tak tvoria zamestnávatelia, ktorí podľa študentov aj samotných vysokoškolských pedagógov požadujú od čerstvých absolventov nereálne vedomosti aj zručnosti, pokiaľ nejde o špecifický odbor. Podniky sa však bránia. Podľa nich musí mať študent isté znalosti, inak nemá šancu získať danú prácu. „V rámci výberu absolventov sa zameriavame na ich odborné znalosti získané počas štúdia a ďalšie zručnosti, ktoré si vyžaduje obsadzovaná pracovná pozícia a sú predpokladom pre úspešnú adaptáciu a zvládnutie úloh. Najčastejšie sa stretávame s nedostatkom kandidátov s kombináciou technické vzdelanie a cudzí jazyk. To v praxi znamená, že absolvent strojárskeho smeru má len základné znalosti niektorého zo svetových jazykov, čím sa jeho možnosti uplatnenia automaticky zužujú. Väčšina z nich na našu otázku k tomuto nedostatku odpovedala, že tomu počas štúdia neprikladali až taký veľký význam alebo v rámci štúdia nemali dostatočný priestor naučiť sa jazyk,“ konštatuje Zuzana Bodzanová, riaditeľka ľudských zdrojov zo spoločnosti Kinex Bearings, ktorá sa radí k najväčším zamestnávateľom v žilinskom regióne a dodáva: „Je zlým signálom, že si študenti ani školy ešte stále neuvedomujú dôležitosť nielen odbornej prípravy, ale aj jazykovej gramotnosti – a zvlášť v slovenských podmienkach, kedy mnohé naše firmy musia exportovať, resp. absolventi si hľadajú uplatnenie aj u zahraničných investorov, kde sú ich možnosti bez jazyka značne obmedzené.“

Na iný problém poukazuje Radim Kochan, vedúci personálneho odboru Železiarní Podbrezová. Myslí si, že za všetkým stojí nedostatočná podpora podnikateľského prostredia, ktorá je základom tvorby nových pracovných miest. „S nedostatkom voľných pracovných miest automaticky súvisí aj nedostatok pracovných príležitostí pre absolventov VŠ bez praxe. Zamestnávatelia logicky uprednostňujú ľudí s praxou, nakoľko im tým nevznikajú dodatočné náklady na zaškolenie a veci s tým súvisiace.“ Radim Kochan takisto poukazuje na nedostatočnú pripravenosť absolventov, ktorých proces výučby podľa neho spočíva takmer výlučne v teoretickej príprave. Do tretice však podľa neho chybujú aj samotní študenti. „Tí si často zvolia študijné odbory na základe ich jednoduchosti alebo akejsi pomyselnej atraktívnosti, ale bez predchádzajúceho prieskumu trhu práce.“

Riešením môže byť národný projekt

Čo by malo teda priniesť pokoj na všetky tri fronty? Možno aj nedávno spustený projekt Návod dáva aj národný projekt Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR s názvom Vysoké školy ako motory rozvoja vedomostnej spoločnosti. Jeho cieľom je prispôsobovať vysokoškolské vzdelávanie reálnym potrebám trhu práce a takisto prepojiť slovenské univerzity s podnikovou sférou. Študenti by tak mohli získavať prax v jednotlivých podnikoch už počas štúdia. Zamedzilo by sa tým každoročnej produkcii „nepotrebných“ absolventov a došlo by aj k nasýteniu trhu práce. „Po absolvovaní reálnej praxe v podniku sa výrazne zvyšuje pravdepodobnosť uplatnenia vysokoškolákov v zamestnaní po ukončení ich štúdia,“ povedala Helga Jančovičová, hlavná odborná garantka národného projektu.

Na projekt je vyčlenených zhruba 17 miliónov eur, ktoré poskytne Európska únia v rámci Operačného programu Vzdelávanie. Určený je pre všetky typy vysokoškolského štúdia a prebieha prostredníctvom krátkodobých exkurzií pre zhruba 3 000 študentov. Ďalších 350 má možnosť zúčastniť sa dlhodobých vzdelávacích pobytov pre vybraných študentov. Do projektu sa už zapojili univerzity z Košíc, Žiliny, Trenčína, Nitry, Trnavy aj Banskej Bystrice. „Chceme pôsobiť popularizačne na to, aby si rodičia študentov a kariérni poradcovia stredných škôl uvedomili kam majú smerovať budúcich vysokoškolských študentov,“ uzavrel odborný garant spolupráce vysokých škôl s podnikmi Andrej Bederka.

Student24/Monika Majerová

Chcete sa aj vy stať tvorcom spravodajstva Student24? Máte záujem pripravovať rozhovory, zúčastňovať sa inšpiratívnych podujatí a nahliadnuť do zákulisia školstva? Napíšte nám na: student@global24.sk , pošlite nám vašu tvorbu…

Najčítanejšie v regióne
Najčítanejšie zo Slovenska
SLEDUJTE NÁŠ INSTAGRAM
Najčítanejšie v regióne
Najčítanejšie na Dnes24.sk
Magazín