Bystričan Mazúr podľahol thajskému boxu. ROZHOVOR s majstrom sveta aj Európy!

Mesto pod Urpínom sa môže hrdiť mnohými úspešnými Bystričanmi. Jedným z nich je aj Ján Mazúr, bojovník, ktorý sa prepracoval medzi svetovú elitu. Čo robí, keď práve netrénujú? A ťahá to k bojovým športom aj jeho malého syna?

30. máj 2016 Jakub Forgács Rozhovor

Ján „Panda“ Mazúr (33) z bystrického Fire Gymu je známou postavou slovenskej scény bojových športov, zo štýlov Muay Thai a K-1. Fanúšikovia ho poznajú ako zápasníka s veľkým bojovým srdcom, ktorý sa nevzdáva. Roky to dokazuje výkonmi doma, či v zahraničí s bilanciou 75 zápasov – 46 výhier (11× KO) – tri remízy, za čo sa v roku 2014 dočkal aj ocenenia medzi najlepšími športovcami mesta. Rodáka z Banskej Štiavnice, ktorý už od narodenia žije pod Urpínom, sme pre vás vyspovedali v rozhovore…

Naplno sa venuješ thajskému boxu a zápasom, alebo popri tom aj inak pracuješ?

Aj keď sa situácia za posledné roky zmenila a thajský box sa stáva čoraz populárnejší, ak nemáte za sebou silného a zanieteného sponzora, na Slovensku sa týmto športom neuživíte. Ja pracujem vo väzenstve už nejaký ten rôčik. Musím povedať, že je to náročná a zodpovedná práca. Nie je vždy jednoduché zosúladiť ju s tréningami a prípravou. Mám však skvelých kolegov a nadriadených, ktorí ma podporujú a vychádzajú mi v ústrety. Podporujú ma aj v zápasoch, či už priamo z hľadiska alebo cez SMS, Facebook… Som im za to vďačný!

Niektorí bojovníci zo Slovenska strávili nejaký čas v Thajsku. Bol to aj tvoj prípad?

Samozrejme. Kto nebol v Thajsku, nemôže povedať, že robí Muay Thai. Je to prijímač, povinná základná dochádzka zápasníka.

Spomeň svoje najväčšie úspechy, resp. tie, na ktoré si najviac hrdý…

Prvý úspech bol, keď som sa prvý krát vo svojej kariére postavil do ringu a neušiel som. :) Potom prišla drina a prvé úspechy. Získal som titul Majster Slovenska za rok 2003, Majster Európy S1 2005, Majster WKN 2013 až Majster sveta 2014. V súvislosti s titulmi a zápasmi nepociťujem hrdosť v pravom slova zmysle. Skôr si ich vážim a cením, ako životnú skúsenosť a príležitosť niečo dokázať. Každý jeden zápas ma posúva vpred.

Ako jeden z mála európskych bojovníkov si dostal šancu, už po druhý krát zápasiť pod hlavičkou Čínskej organizácie Kunlun Fight. Ako na to spomínaš?

Áno, môj prvý zápas na Kunlun Fighte som mal možnosť odboxovať doma na Banskobystrických Štiavničkách. Bola to super akcia s kvalitnými bojovníkmi. Zaslúžene som vybojoval cenný skalp Číňana Duoliho Chena. Táto výhra ma posunula na Kunlun Fight v čínskom Shenzene. Nastupoval som do štvorkovej pyramídy zápasníkov, čo pre mňa znamenalo dva zápasy po sebe zvíťaziť. S mojím súperom menom Wang Yuhu sme v ringu odviedli „skvelú prácu“ a o boxerské výmeny nebola núdza, hala burácala a povzbudzovala, tak domáceho bojovníka, ako aj mňa. Po druhom kole som si uvedomil môj bodový náskok a do tretieho som nastupoval nemenej agresívne. Avšak v druhej polovici kola ma mladý, húževnatý Wang v krátkom po sebe nasledujúcom slede nepríjemných kopov do tváre poslal trikrát do počítania, čo mi znemožnilo ďalší boj.

Nedávno si absolvoval ďalší ťažký zápas. Ako dopadol?

Koncom apríla som zápasil o svetový titul vo Viedni. Postavil som sa proti známemu albánskemu bojovníkovi. Shkodranovi Veselimu, prezývanému „The Albanian Warrior“. Patrí medzi top bojovníkov vo svete kontaktných športov. Žije v Rakúsku, a teda mal výhodu domáceho prostredia. Žiaľ, prehral som, ale tak to v športe chodí. Raz si hore a raz dole. Shkodran bol výborný, húževnatý zápasník, profesionál. Do budúcna výborný sparing partner. Bola by to skvelá príprava do mojich ďalších zápasov.

Čo ťa čaká najbližšie?

Ďalšie výzvy, plánuje ich môj tréner a manažér v jednej osobe, Martin Belák. Črtá sa zápas pod známou ruskou platformou W5, potom ďalší zápas pod hlavičkou Kunlun Fight a samozrejme, obhajoba opasku IPCC, pravdepodobne v Bielorusku. Je toho dosť.

Máš niekoho, kto ti v tomto športe pomáha stať sa lepším?

Najväčšiu podporu mám v mojej rodine, bez nej by to nešlo. :)

Nie si len bojovníkom, ale aj manželom a rodičom. Čo na šport, ktorému sa venuješ, hovorí tvoja manželka? Fandí ti alebo je najradšej, keď do ringu nemusíš?

Moja polovička chodí na zápasy so mnou a väčšinou ma podporuje priamo spod ringu. Nie, že by si údery vychutnávala, ale je napätá a bojí sa, v publiku by to nezvládla. Je to pre ňu, samozrejme, veľké psychické vypätie a vždy si praje, aby som bol po zápase zdravý. Spolu prežívame nie len samotný zápas, ale aj celú prípravu. A k tomu patria napr. aj diéty. :) Znie to šialene, ale túto cestu som si vybral sám a snažím sa ju robiť na 100%. V mojej žene mám veľkú oporu, za čo si ju nesmierne vážim. Rád jej to potom oplácam peknými dovolenkami a spoločnými chvíľami. :)

Máš malého syna. Skúša už aj on opakovať po ocinovi alebo ho to láka skôr k niečomu inému?

Mám už takmer 5-ročného syna Mareka. Je to veľmi živé dieťa a ja sa v ňom vidím. Je to parťák a môžem povedať, že práve on je ten, na koho som hrdý. Snažíme sa mu vymýšľať rôzne športové aktivity, ale box to zatiaľ nie je. Nech už bude robiť akýkoľvek šport, vždy ho budeme podporovať.

Keď práve nie si na zápase či tréningu, ako najradšej tráviš voľné chvíle v Banskej Bystrici?

Mám rád aktívny, ale aj pasívny odpočinok. Pri tom aktívnom behávam. Môžete ma stretnúť pri hrádzi smerom na Šalkovú alebo v Radvani smerom na Iliaš. Rád vybehnem na Urpín alebo Riečanske sedlo, Dedkovo, to je „príjemná“ makačka a krásny výhľad na Krížnu. Okrem toho plávam, bicyklujem, bežkujem, lyžujem. Oddych si užívam na rodinnej chate na Králikoch. Milujem to tam ako v zime, aj v lete. Nuž a rád spím – veľa spím. :)

Čítajte tiež:

Žena, s ktorou sa neradno zahrávať: Bystričanke Tereze učaroval thajský box

Bystrická vicemajsterka Slovenska vo fitness Nikoleta (17): Pre súťaže si musím veľa odoprieť