Bystrický gymnazista značne vytŕča z davu, riaditeľka školy priznáva: Michal je snom mnohých učiteľov!
Na prvý pohľad je Michal Pospíšil (19) bežný študent, maturant na banskobystrickom gymnáziu. Keď ho však spoznáte lepšie, zistíte, že predsa nepôjde len o tak obyčajného žiaka. Stačí, keď si o ňom prečítate už len slová riaditeľky. Prinášame vám rozhovor s týmto šikovným Banskobystričanom.
Keď sme pred pár dňami oslovili riaditeľku Gymnázia Andreja Sládkoviča Ivetu Šanderovú a spýtali sme sa jej na meno študenta, ktorý na ich škole vyniká svojou šikovnosťou, obratom sme dostali meno Banskobystričana Michala Pospíšila (19). Štvrtáka, maturanta z GASka, označila Šanderová za „dušu ich školy“, skromného, ochotného, kreatívneho študenta, ktorý je navyše výborným študentom a obľúbeným spolužiakom, spolupracujúcim na všetkých akciách školy. „Tento človek je prototyp žiaka a snom mnohých učiteľov,“ dodala s úsmevom Šanderová. Skontaktovali sme sa preto priamo s Michalom a prinášame vám rozhovor s ním.
Prečo si sa rozhodol práve pre štúdium na Gymnáziu Andreja Sládkoviča? Bola to ťažká voľba?
Pre Gymnázium Andreja Sládkoviča som sa rozhodol najmä kvôli možnosti študovať v triede pre všeobecne intelektovo nadané deti (VIN). Nebol to ale jediný dôvod, o GASku som veľa dobrého počul už na základnej škole a viacero spolužiakov sa tam chystalo tiež, tak som si vravel, že budem mať aj spoločnosť ľudí, ktorých poznám. Samozrejme, istú úlohu zohral aj pohľad na jedálny lístok. ;)
Čo všetko ti GASko dalo a v čom sa podľa teba líši od iných škôl?
Ssvoje rozhodnutie, ísť na túto školu, neľutujem. Trieda VIN mi dala prostredie po akom som vždy túžil. Na hodinách sme mohli ísť vlastným tempom, niečo rozobrať viac, niečo prejsť rýchlejšie. Sú aj chvíle, keď si vravím, že na odbornej škole by som možno stretol viac informatikov, s ktorými by som si mohol meniť skúsenosti, ale to by som prišiel o atmosféru našej triedy a celkovo školy. A to je to, v čom sa GAS líši od iných škôl. Vždy, keď idem do školy, tak sa teším, že stretnem ostatných, pretože naozaj sa medzi nimi cítim veľmi dobre.
Riaditeľka školy o tebe hovorí ako o prototype žiaka a sne mnohých učiteľov. Čím si si to podľa teba vyslúžil?
Je ťažké odpovedať na takúto otázku. Raz som sa pýtal našej skvelej triednej pani profesorky, prečo sa ma iná profesorka pri strihaní hudby pýtala, či mám hudobné vzdelanie. Nedávalo mi to zmysel, pretože hudobné vzdelanie nemám a ani to tak nevyzeralo. A pani profesorka mi odpovedala, že to bolo kvôli môjmu záujmu o to, aby hudobná ukážka dávala v programe význam, aby to bol ten „správny moment“. Aj keď hudba nie je môj top záujem, chcel som, aby bol môj výsledok najlepší. A keď sa na to tak pozriem, je pravda, že vždy sa snažím dosahovať čo najlepšie výsledky. To bude asi ono.
Okrem toho, že si výborný študent, spolupracuješ vraj na všetkých akciách školy. Akým spôsobom?
Na akciách školy sa podieľam technicky. Na najväčšej akcii, ktorou bola minuloročná akadémia pri príležitosti výročia narodenia Andreja Sládkoviča, som napríklad spracoval animácie premietané na javisku a zabezpečoval hladký chod projekcie z počítača. Pri predstavení Muchadoaboutnothing som pripravoval premietanie improvizovaných kulís, výrobu plagátu, pozvánky, mikrostránku a zabezpečil výrobu a ovládanie titulkov. Možno sa to nezdá ako nič veľké, ale v skutočnosti som musel uchytávať projektor vo výške niekoľkých metrov nad javiskom a zabezpečiť, aby náhodou niekomu nespadol na hlavu. Tiež ak sa chystá DOD, pripravujem letáčiky a rôzne propagačné materiály. Pre mojich spolužiakov som vytváral dizajnovú stránku projektu, prezentáciu a prezentáciu školy na medzinárodnú dejepisnú konferenciu.
Spomeň nejaký naj zážitok zo školy…
Jednoznačne to bolo, keď sme dostali do školy tablety a mohol som ich rozbaliť, skúšať, odlepovať fólie. Nie je pre mňa väčšieho potešenia, ako keď dávam dole fólie z novej elektroniky. A odporúčam všetkým, aby ste odlepovali fólie a nálepky okamžite po rozbalení, lebo sa môže stať, že neskôr už tak ľahko dole nepôjdu. ;)
A naopak, napadá ti niečo negatívne?
Už niekoľkokrát som prišiel do školy na hodinu, ktorá sa nekonala. Na poslednú chvíľu bola zrušená z vážnych dôvodov a ja som potom v triede 45 minút civel do prázdna. Spánok je pre mňa dôležitý, keďže chodím spať neskoro, ale niektoré veci sa ovplyvniť nedajú.
Máš za sebou písomné maturity. Ako ich hodnotíš teraz, s odstupom času?
Toto je v podstate druhá veľká skúška v živote študenta. Ako prvú beriem Monitor 9, ktorý bol pre mňa oveľa menej stresujúci. Po Monitore som bol okamžite vybavený – dva testy a hotovo. Tri dni písomných maturít ma dosť vyčerpali. Najhoršie je, že po skončení testu mi hneď začali dochádzať chyby, ktoré som urobil. Myslím si, že som mohol napísať aj lepšie. Ale to sa nedozviem až do mája.
A čo ústne skúšky? Cítiš sa na ne pripravený alebo sa do učenia ešte budeš musieť poriadne zahryznúť?
Vôbec sa necítim pripravený. Rozhodol som sa maturovať aj z piateho nepovinného predmetu, fyziky, z ktorej som mal len povinné hodiny a to tiež len do minulého roka. Tam mám jednoznačne rezervy. Tiež sa obávam matematiky a slovenského jazyka, keďže teórie je veľa a mojej pamäte málo.
Už si aj prijatý na vysokú školu alebo ťa pohovory ešte iba čakajú?
Som už prijatý na vysokú školu v Brne, ale mám ešte aj záložnú prihlášku v Bratislave. Tým, že pomáham v škole s technikou, stále mám nové výzvy a nachádzam nové riešenia. Napríklad rôzne sieťové veci, alebo aj prechod na Windows 10 vo veľkej mierke. Tiež som začal vďaka škole robiť s HTML5 a CSS3 s trochou JavaScriptu a PHP.
Akú predstavu máš o svojom budúcom povolaní?
Keď som bol malý, chcel som byť programátorom. Čim som bol starší, tým viac som si ale uvedomoval, že to nie je jediná pozícia vo sfére informačných technológií. Vtedy som vlastne ani veľmi nevedel, čo to obnáša. Momentálne neviem, čo presne chcem byť, čakám, čo sa mi vykryštalizuje na vysokej škole. Veď môžem na koniec aj zistiť, že chcem robiť niečo úplne iné.
Veľa mladých ľudí odchádza za prácou za hranice. Tiež máš taký plán alebo by si radšej zostal doma?
Opäť to ide s vekom. Čím som starší, tým viac si uvedomujem, že chcem vyskúšať aj iné krajiny (čiastočne aj kvôli fotografickým príležitostiam). Na začiatok to bude Česko, vďaka vysokej škole, ale rád by som sa dostal aj do Ameriky, Kanady alebo Anglicka. Kto však bude potom meniť Slovensko k lepšiemu, keď všetci odídu? Nechcem na Slovensko zabudnúť, ak odídem do zahraničia, isto sa vrátim – skúsenejší. Určite chcem prispieť k tomu, aby tu bolo lepšie.
Čomu všetkému sa venuješ vo svojom voľnom čase a kde v našom meste ho najradšej tráviš?
Už dlhšie ma fascinuje fotografovanie a natáčanie videí. Vždy, keď niekam idem a mám príležitosť, tak si vezmem aj fotoaparát. No ak by som sa mal obmedziť na naše mesto, tak von veľmi nechodím. Najradšej som doma za svojim počítačom, kde stále niečo kreslím alebo vyvíjam. Alebo niečo rozoberám a rýpem sa v tom – moja izba je čiastočne aj sklad zariadení a vecí, ktoré opravujem (a káblov, tie sú všade). Niekedy musím prekročiť zopár počítačov, aby som vôbec mohol ísť spať, takže to je miesto, kde sa cítim najlepšie.
Čítajte tiež:
Ocenenie pre známe bystrické gymnázium: Jeho sekcia získala značku kvality!