Mnohí z nás sa v minulosti venovali nejakému koníčku. Niektorí naň po čase zanevreli, iní mu zas ostali verní... Napríklad aj skateboardingu. V žilinskom ponímaní ho predstavuje aj Michal Horečný (29), pre ktorého ostal viac než len obyčajnou výplňou voľného času.

Príbeh žilinského skateboardingu siaha niekde do rokov 1995 – 96. Zopár Žilinčanov začalo jazdiť po meste, stretávali sa na najlepších „spotoch“… Dalo by sa povedať, že len nedávno nám – v roku 2011 – vyrástol na Vodnom diele výborný, dlho očakávaný skatepark. Potešil hlavne generáciu, ktorá vyrastala s doskou na kolieskach pod nohami… Náležitým príkladom takéhoto jedinca je aj žilinský skejťák Michal Horečný (29). Aj keď sa živí eshopom a marketingom, všetok svoj voľný čas venuje hlavne progresu v tomto športe. :)

Aké to bolo predtým, keď ste nemali skate park v Žiline? Čo sa zmenilo?

Každá minca má dve strany… Určite je to posun k lepšiemu, vybudoval sa tu skatepark na úrovni. Mladí chalani sa rýchlejšie učia jazdiť na rôznych prekážkach a posúva ich to dopredu. Chýbajú mi však aj tie časy, kedy sme sa dokázali zísť aj dvadsiati na parkovisku pri Baumaxe. Tam, kde nič nebolo, sme dokázali doslova aj zo smetí spraviť jazditeľné prekážky a bavili sme sa celý deň.

Prečo skateboarding?

Každý z nás žijeme bežný život: spánok, práca, peniaze a dookola. Treba vedieť uniknúť z tohto kruhu. Skateboarding je životný štýl, je to voľnosť, kde neexistujú pravidlá. A v bežnom „dospeláckom“ živote v tomto betónovom meste, kde sa riadime určitými pravidlami, predstavuje perfektný útek za slobodou.

Ako si sa ku skejtu dostal ty a prečo ťa to chytilo?

Skejtovať som začal asi ako 15 ročný. Doviedol ma k tomu starší brat. Bola to výzva porozumieť a naučiť sa triky, ktoré sa dali robiť na doske. Plus – keď si bol skejťák, tak si bol cool. (smiech)

Čo ťa motivuje?

Rád sa prekonávam a skúšam nové veci. S narastajúcim vekom to už ide síce ťažšie, ale skateboarding je špecifický tým, že dáva človeku možnosť nájsť si svoj štýl a cestu. Ak ťa to baví, môžeš sa voziť, kým ťa kolená unesú… Okrem iného motivuje ma aj Hoity Toiti. Je to môj sponzor, skateboardová značka, ktorá vyrába skateboardy a podporuje mladých skejťákov. Za peniaze, ktoré inkasuje pri predaji, sa snaží organizovať, ale aj podporovať súťaže a kempy po celom Slovensku.

Kde všade chodíš jazdiť?

Ešte pred pár rokmi sme s partiou cestovali po celej Európe. Súťaže sme jazdili hlavne u nás na Slovensku, no momentálne si jazdím len sám pre seba. Pozerám sa na to totiž už z iného uhla pohľadu a skúšam objavovať nové možnosti… Uvažujem, čo všetko sa dá vymyslieť a aké nové triky sa môžem naučiť.

Skúsiš nám priblížiť tento uhol pohľadu?

Ako som už povedal, skateboarding nie je len športom, je to hlavne lifestyle, komunita ľudí…

Aká je to komunita?

Vďačná. Bavíme sa na rovnakej vlnovej frekvencii, nie sme ničím viazaní. Niektorí možno viac dbajú na techniku a jazdia na múrikoch, iní sa vozia v prázdnych bazénoch… Vždy nás však spája zábava a sloboda.

Longboard verzus skate: odveká dilema, večné hádky. Za čo si ty?

Vieš čo, toto ma vôbec netrápi. Nech si každý jazdí pre mňa za mňa aj na dvojmetrovej doske, hlavne nech to nie je kolobežka!!!

A čo máš proti kolobežke? (smiech)

Kolobežka je ako šíriaci sa nezastaviteľný mor, ktorý sa rozšíril po skateparkoch na celom svete. Ich náplňou je zavadzať. Tí, ktorí kolobežkujú, majú zrejme každý večer meeting a cez nejakú sociálnu sieť sa skupinkovito dohadujú, kde a v akom počte budú zavadzať… (smiech)

Si zarytý skejťák? Čo ťa ešte baví v rámci športu?

Baví ma pohyb. Napríklad beh cez prekážky, plávanie a iné…

Aké skate „sessions“ si dávate s chalanmi?

Podľa nálady. Niekedy to vyzerá na serióznu súťaž, každý sa snaží dať svoje najlepšie triky a niekedy sme ako banda retardovaných, čo nevedia na skejte ani stáť. A je jedno, či sme v skateparku alebo niekde na ulici. Všade sa vieme zabaviť.

Čo plánuješ do budúcna?

Určite sa chcem vrátiť k cestovaniu. Opäť sa povoziť na miestach, kde som ešte nikdy nebol. Odkaz pre všetkých: Určite cestuj, lebo sa nakoniec zobudíš v osemdesiatke a zistíš, že si bol najďalej v Jednote za domom a nebudeš mať poriadne na čo spomínať! :-)