Podarený Žiarčan Šimi (10) pred sálou plnou ľudí: Oskarová ďakovačka za sto bodov :) FOTO
Žiarčan Šimon Sečkár púta pozornosť nielen svojimi športovými úspechmi, ale neraz aj milo svojráznym vystupovaním. Šimi sa nezaprel ani na pódiu, kam si prišiel prevziať cenu z rúk viceprimátora.
Desaťročný karatista žne v športovej oblasti jeden úspech za druhým, sympatie Žiarčanov si ale získava aj svojou bezprostrednosťou.
Šimon Sečkár začal už piatu sezónu. A ide ako tornádo. Za relatívne krátky čas čo súťaží už toho stihol v detských a žiackych kategóriách toľko, koľko sa niektorým deťom nepodarí za celú dobu, čo športujú.
,,Konkurencia je stále väčšia a je to čím ďalej tým náročnejšie. Práve kategórie 10–11 rokov, do ktorej prestúpil Šimon v októbri, sú najviac obsadzované. Vždy tam býva okolo 30 pretekárov. Ale pre jeho ďalší posun je to len dobre, mať silnú konkurenciu,“ hodnotí náročnosť súťaží otec Peter Sečkár.
Vypýtal si mikrofón
Pred časom bol Šimon medzi športovcami, ktorí si za svoje úspechy prevzali ocenenie mesta. Každý ocenený vyšiel po vyhlásení svojho mena na pódium, nechal si potriasť rukou, prevzal cenu a vrátil sa na svoje miesto. Šimi ale všetkým ukázal, ako si treba užiť svojich 15 minút slávy.
,,Hovoril som to mamine, že chcem niečo povedať a že čo mám urobiť, ak sa ma nespýtajú, či chcem niečo povedať. Povedala mi, že si mám pýtať mikrofón. Tak som sa trochu bál, že čo ak mi ho nebudú chcieť dať. Ale dali,“ vysvetľuje Šimi, ako sa chystal na svoju ďakovaciu reč. Ako hovorí, trému pri ďakovačke hodnej odovzdávania Oskarov vraj nemal :)
,,Povedal som moderátorovi, že chcem niečo povedať a povedal som, že chcem poďakovať všetkým mojim trénerom, ale hlavne Ľubovi Striežovskému, s ním trénujem kumite v CO a Mirovi Sližikovi, ten ma trénuje Kata vo Zvolene. Tam ma vozí mamina na tréningy,“ interpretuje malý karatista nečakaný preslov, ktorý prekvapil obecenstvo.
Nielen športový talent
Zdá sa, že húževnatý športovec je naozaj univerzálny talent. Šimi má rád nové výzvy a vo svojom beztak nabitom programe ešte stíha chodiť aj na hudobnú.
Ako vysvetľuje pyšný ocino, Šimon hrá už druhý rok na flautu. ,,Veľmi ho to baví a učiteľ vraví, že mu to aj ide. Najnovšie si vymyslel, že chce chodiť na saxofón,“ hovorí s úsmevom.
Ako otca dopĺňa Šimon, tam jeho plány ešte nekončia. Skúsiť by si chcel aj americký futbal či hokej. ,,Ja by som chcel vlastne robiť všetko,“ zamýšľa sa pri vymenúvaní. Na otázku, čím chce byť keď bude veľký, Šimon vyťahuje z rukáva ďalšie prekvapenie: ,,Zubárom, len ocino povedal, že budem musieť dlho chodiť do školy.“
Neúspech vie hodiť za hlavu
Šimi si vie ovocie svojej práce naozaj vychutnať. Boli časy, keď od samotnej radosti chodil s medailou na krku aj na nákupy a miesto plyšového medvedíka sa večer túlil k víťazným pohárom. Čítajte ROZHOVOR spred roka.
Hoci Šimon je na víťazstvá zvyknutý, popasovať sa vie i s neúspechmi. ,,Tým, že je taký súťaživý, tak z úspechu sa vie veľmi tešiť. Ako podrástol, už s pohármi a medailami nespáva :) Paradoxne, neúspech ho tak veľmi nepoloží, vie to hodiť za hlavu. Zriedkavo u neho vidieť slzy, skôr keď on sám nie je so sebou spokojný,“ hovorí otec.
Všestranný talent a nevyčerpateľný zdroj energie je ale v prvom rade obyčajné veselé dieťa. ,,Šimon je úplne normálny chlapec, takže povinnosti má ako každý. V domácnosti k nim patrí vysýpanie smetí, úplne najväčšiu radosť má keď chodí so sklom. A tiež kŕmenie anduliek. Má rád rozprávky, spoločenské hry, rád číta ale najradšej má súťaživé športy. Je to stále dieťa, takže rád poleňoší pred telkou alebo sa poprieči svojej sestre,“ uzatvára Peter Sečkár.
Titul. foto: DuPe
Foto v galérii: súkr. archív rodiny
