REPORTÁŽ. Derivovalo sa až do neskorých hodín

Približne pred 24mi hodinami sa v priestoroch Novohradského múzea a galérie, začala výstava 12ich autorov z Lučenca, ktorá sa neskôr presunula do galérie PRIESTOR. Sledovalo sa, blúdilo sa lesom, šplhalo, šlo proti vetru aj čakalo na vlak.

Peter Dóža
Ilustračný obrázok k článku REPORTÁŽ. Derivovalo sa až do neskorých hodín
Foto: Peter Dóža

O šiestej sa viac ako 100 ľudí prišlo pozrieť na otvorenie výstavy s názvom DERIVÁTY, odvodení Lučenčania. Svoje práce predviedli 12ti autori, pôvodom z mesta Lučenec a to: Mira Gáberová, Juraj Gábor, Peter Kollár, Jano Adamove, Rišo Čecho, David Koronczi, Martin Malachovský, Dominika Jackuliaková, Zoltán Agócs a Peter Balko. 12 autorov, 12 rodákov, 12 prístupov k tvorbe, 2 galérie, 1 výstava, 1 večer, 1 lekcia bizarnej chémie.

„Miesta ako Lučenec majú viac spomienok, než šťastia. Je ľahké ostať a ešte ľahšie odísť. Ale niektoré holuby sa vracajú." jeden z autorov Peter Balko.

Pozmenili sa (derivovali) vo vzdialených miestach, aby sa opäť vrátili

Videli sme rôzne projekcie krátkych filmov, ktoré nás donútili premýšľať. Zamyslieť sa na chvíľu nad úplne jednoduchou vecou a nemyslieť na nič iné. Možno zamyslieť sa nad životnou otázkou.

Kresby obyčajného života na dedine. Možno spomienky, možno prítomnosť, alebo ešte nesplnené sny. To všetko vám mohli povedať vystavované kresby.

Les v meste už nie je obvyklý úkaz. Predierať sa stromami a pozrieť si les z blízka kúsok prírody a pripomenúť si ako vyzerá. Dotyk stromu, vôňa prírody a úplné pohltenie. To všetko v jednej miestnosti.

„Ambíciou tejto unikátnej prehliadky v priateľskom spojení dvoch galerijných subjektov mesta Lučenec, a to Novohradského múzea a galérie a platformy súčasného umenia PRIESTOR, je prepojenie dvanástich tvorivých Lučenčanov a ich osobných výpovedí.“ vyjadril sa fotograf a spoluorganozátor Dávid Koronczi.

Vyšplhať sa zo Slovenska, z miesta, kde ste sa narodili, na hoci aké miesto na svete. Nič nie je nemožné. Môžete sa dostať kamkoľvek. Inštalácia nám priblížila aj takýto pohľad na minulosť, prítomnosť, či budúcnosť.

Všetci sme sa teda po týchto zážitkoch presunuli do galérie PRIESTOR- platforma súčasného umenia. Tu sme boli svedkami idylky obyčajného spisovateľa. Jedna miestnosť, na stenách tisíce stránok jeho diel, na zemi kúsky papierov, jeden stôl, stolička, starý písací stroj, popolník plný ohorkov a šuplík preplnený zápalkami a nápadmi.

Ľudia prichádzali, odchádzali a znovu sa vracali. Atmosféru upevňovala hudba ktorá sa šírila medzi ľuďmi spolu so skvelou náladou.

Nové myšlienky, nápady, inšpirácie, pohľad na svet. Nové mená a možno túžba žiť iný život. Žiť ten svoj tak aby bol človek šťastný, skutočne šťastný a robil čo ho baví. To všetko si odnášame z tejto výstavy, ktorá bude pokračovať až do 2eho júna 2013. Nenechajte si ju ujsť.

foto: Nina Pacherová,Zoltán Agocs

Zdroj: Dnes24.sk