Odvážni mladíci z Prešova: Na bicykli do Chorvátska
V lete idem na bajku do Chorvátska. Feri, ideš so mnou? Takto nejako to celé začalo. Feri zo srandy odpovedal áno. Neskôr už spoločne s Fekem, ktorý mu túto zásadnú otázku položil, reálne uvažovali ako cestu zrealizovať.
Nakoniec sa rozhodli zdolať Bosnu [/size][/color]
Ku chalanom sa pridal Vice, ktorý sa stal akýmsi lídrom skupiny, navyše bol z celej partie najstarší. Práve Vice prišiel s nápadom, že by ich cieľom mohlo byť miesto v Bosne a Hercegovine, Medžugorie.
Tesne pred odjazdom sa k mladíkom s pasiou v bicyklovaní pridal aj štvrtý člen skupiny, Juraj. Cyklisti mali naplánovaných celkovo sedem etáp, čo predstavovalo niečo vyše 1300 km. Každá etapa bola vymyslená tak, aby priniesla niečo výnimočné a nakoniec ich priviedla do vopred vybraného miesta a zarezervovaného ubytovania.
Slováci ich na cestách povzbudzovali[/size][/color]
Mladíkov počas týchto siedmich namáhavých horúcich letných dní hnala dopredu hlavne túžba dostať sa do cieľa a oddýchnuť si v meste Medžugorie. Vstávali ešte pred svitaním a chodili spať až v noci, prechádzali cez jedinečné miesta, stretávali priateľských ľudí, ktorí im bez problémov dopĺňali vodu a v prípade potreby ukázali cestu. Dokonca to boli mnohokrát práve Slováci, ktorí ich počas cesty zdravili, trúbili na nich klaksónmi a povzbudzovali ich.
Trasa priniesla „nudné“ roviny, hlavne u našich južných susedov, či náročnejšie stúpania napríklad cez chorvátske pohorie Biokovo. Niektoré dni znamenali aj osem hodinové šliapanie do pedálov. Bicyklovanie v tak horúcom počasí, navyše niekoľko hodín v kuse, je náročné nie len po fyzickej ale aj psychickej stránke.
Čo sa asi tak hýri hlavou cyklistovi počas šliapania?[/size][/color]
** „Keďže sme išli jeden za druhým a nie vedľa seba, tak bolo zložité sa nejako súvisle rozprávať. Preto človek rozmýšľa nad rôznymi vecami. Uvažoval som napríklad, čo by som robil, keby som bol doma, čo robia moji známi. Najlepšie je však tešiť sa z každého prejdeného kilometra a nepripúšťať si, koľko kilometrov máme ešte pred sebou“**, povedal jeden z účastníkov výpravy, Feri.
Cyklisti sa po siedmich dňoch a konečných vyše 1400 km dostali do cieľa v poriadku, bez vážnych problémov. //„Pocit v cieli je nezabudnuteľný, keď z vás opadnú všetky obavy. Už len kvôli tomu pocitu si poviem, že to za to všetko stálo.“ //Hovorí Feri.
Rozmýšľajú nad ďalšou „expedíciou“[/size][/color]
V Medžugorí čakal už vopred dohodnutý autobus so slovenskými pútnikmi, ktorý štvoricu dobrodruhov prepravil bezpečne domov. Na podobnú túru by sa mal vybrať len ten, kto si naozaj verí a aj keď si človek verí, určite by mal mať už niečo natrénované. Skupinka cyklistov v budúcnosti nevylučuje ďalšiu expedíciu.
**„Všetci máme v sebe dobrodružného ducha, preto volíme takýto druh aktívnej dovolenky. Hneď po príchode domov sme začali rozmýšľať nad ďalšími možnými cestami, tak uvidíme, kde nás v budúcnosti naše kolesá dovezú.“ **dodáva s úsmevom Feri.
student24/tasr foto: tasr