ROZHOVOR: Panoptikum pána Giakoma + FOTO
Nuda cez prázdniny ? Tak to nie je určite realita pre deti, ktoré žili divadelnými dielňami. Vyvrcholením ich niekoľkodňovej snahy bolo nevšedné divadelné predstavenie, ktoré sa odohralo 2. a 3. augusta v Galante.
Videli sme Dvojhlavú ženu, Najmenšieho človeka na svete, Najsilnejšiu ženu či Magnetického chlapca.
Mariana Večeríková rodáčka z Galanty, čerstvá absolventka, profesionálna herečka, členka medzinárodného divadelného súboru Stella Polaris, momentálne žijúca v Nórsku, účastníčka divadelných dielní v SR, ČR, Poľsku, Nemecku, Anglicku, Francúzsku a Nórsku nám s radosťou odpovedala na pár otázok.
Príjemne sa usaďte, začíname.
V koho hlave skrsol nápad zorganizovať v Galante Divadelné dielne a prečo ?
Nápad zorganizovať Letné divadelné dielne skrsol v mojej hlave pred 4 rokmi, keď som mala zlomenú nohu a ležala som cez prázdniny doma a nepredstaviteľne som sa nudila. Spomenula som si, ako som ešte ako dieťa v Galante dosť často nevedela, čo počas prázdnin s toľkým voľným časom. Zároveň som vtedy už dlhšiu dobu premýšľala nad tým, že by som rada pracovala s deťmi, pretože mám pocit, že práve deťom môže dať divadlo veľmi veľa, a tak som tieto dve myšlienky prepojila.
Prečo práve Panoptikum pána Giakoma ?
Hľadala som predlohu na tento rok a dostala sa ku mne poviedka Jána Weissa: Bianka Brasseli, dáma s dvomi hlavami, ktorá mi pripadala nápaditá a vtipná a plná zaujímavých myšlienok. Páčilo sa mi aj prostredie panoptika – a tušila som, že sa bude páčiť aj deťom, čo bolo pre mňa dôležité. Poviedkou sme sa inšpirovali veľmi voľne, väčšinu postáv aj deja sme vymysleli spoločne s deťmi na základe ich improvizácií a nápadov.
Ako sa ti pracovalo s deťmi, ktoré zrejme nemajú veľa skúseností s divadlom ?
Väčšina detí sa Letných divadelných dielní zúčastnila už po druhý či tretíkrát, niektorí z nich chodia do divadelného súboru** „Za šecki drobné“ v Galante**, takže už bola práca s nimi jednoduchšia – poznali už základy, na ktorých sme mohli stavať a venovať sa viac detailom. Ak sú aj deti neskúsené, nemusí to byť nutne nevýhoda, pretože tak prinášajú veľmi originálne nápady, na ktoré by som ja, po rokoch divadelného premýšľania, neprišla.
Čím je iné vaše divadlo ako ostatné ?
Asi tým, že to nie je divadlo, ale zostava ľudí – či už lektorov alebo detí, ktorá sa stretne na krátky čas, aby niečo spoločne vytvorila. Ten projekt je vždy veľmi intenzívny a plný energie a tvorivosti. Náš prístup je iný v tom, že nikdy presne nevieme, ako bude výsledné predstavenie vyzerať, pretože vždy vychádzame konkrétne z detí, s ktorými pracujeme. Nedávame im hrať hotové postavy, to oni prídu s nápadom na postavu, ktorý použijeme a rozpracujeme.
Ako hodnotíš predstavenie ?
Som veľmi spokojná. Za ani nie 10 dní sme naskúšali takmer hodinové predstavenie, ktoré podľa reakcií baví divákov po celú dobu. A som šťastná, že deti baví hrať ho. Počas troch rokov dielní vidím veľký posun v kvalite predstavení, ktoré sa nám podarilo vytvoriť. Prišli sa pozrieť aj moji hereckí a režisérski kolegovia a všetci sa zhodli, že sa v divadle už dávno tak úprimne nezasmiali. Teší ma, že to predstavenie je vtipné a zároveň má aj myšlienku a nestojí iba na tom, že ho hrajú roztomilé deti, ako sa to občas v detských divadlách stáva.
Kto vám pomohol, aby ste mohli niečo takéto zorganizovať ?
Tento rok nám pomohla Galéria 4D, kde sa odohralo predstavenie, mesto Galanta, MsKS Galanta, pán primátor a v neposlednom rade všetci rodičia účinkujúcich, vrátane tých mojich.
Máš aj nejaké ďalšie plány ako prispieť kultúre mesta ?
Keďže momentálne pracujem v divadle v Nórsku, žiadne ďalšie projekty v Galante realizovať nestíham. Dúfam však, že prispejem hlavne príkladom toho, že ak má človek nápad, nie je nemožné ho uskutočniť. Stále počúvam ľudí v Galante, ako sa sťažujú, že v našom meste sa nič nedeje, ale málokto z nich sa niekedy pokúsil ku kultúre mesta prispieť. Nemusia to byť veľké veci. Verím tomu, že každý človek je zodpovedný za miesto, kde žije, a ak sa mu tam nepáči, je iba na ňom, aby to zmenil.
Aj toto je jedna z možností ako zabiť nudu v lete, zabaviť sa, spoznať nových ľudí, robiť niečo zaujímavé, zmysluplné a v neposlednom rade zveľadiť kultúru mesta. Prispejú aj ostatné mestá niečím novým ? Ktohovie.. Sme zvedaví, čo si deti pre nás o rok pripravia.
student24/Martina Trepáková foto: Martina Trepáková
