Jaroslav Dodok Od Vás

Čarovné Turecko alebo čo sa v encyklopédii nedočítate

Celodenná plavba na jachte, skákanie do mora, každý večer iná párty, neformálne learnig v záhrade pod palmami, fotografické workshopy a následne výstava v meste, pózovanie pre novinármi, ale aj návšteva vysmiatej starej moslimky, či aktívna účasť na tradičnej tureckej svadbe.

Ilustračný obrázok k článku Čarovné Turecko alebo čo sa v encyklopédii nedočítate
Foto: Jaroslav Dodok

Aj takto môže v skratke vyzerať medzinárodná mládežnícka výmena Youth in Action 1.1. Ak sa stretne 36 nadšených kreatívnych mladých ľudí vo veku 18–25 rokov zo šiestich krajín (Slovensko, Poľsko, Maďarsko, Litva, Grécko, Turecko) so spoločným cieľom „Let´s your prejudices rermain in photos!“, nemôže z toho vzniknúť nič zlé. Mne osobne to dalo veľa. Napríklad vám môžem predstaviť zopár faktov o krajine polmesiaca, ktoré sa v encyklopédii len tak nedočítate:

Mačky chodiace po pokladni? Nič neobvyklé!

Ak raz zavítate do Bodrumu, garantujem vám, že vás ako prvé neohúri biela architektúra, či sviežo vyzerajúce palmy popri cestách, ale všadeprítomné mačky a psy. Pre našinca je totiž nepochopiteľné, ako sa môžu tieto štvornohé chlpaté maznáčiky len tak samovoľne potulovať po uličkách v 21.storočí.

V tomto slnkom zaliatom meste nie je nič nezvyčajné prejsť bez povšimnutia okolo ležiaceho psa uprostred ulice, ktorý pripomína skôr živú mŕtvolu než šťastné zviera svojho pána. Tieto psy totiž nepatria nikomu. Hoci na Slovensku by som sa popravde bála prejsť okolo len tak sa potulujúceho stredne veľkého plemena, tam som na akýkoľvek strach nemala dôvod. Títo psi sa totiž rokmi prežitými síce bez svojho pána, ale predsa sústavne medzi ľuďmi, stali krotkými ako baránok. Aj keď sa o ich potravu stále niekto postará a kde-kto im vždy niečo hodí, ten pohľad do ich smutných očí by ste zažiť určite nechceli…

Kam to môžem zahodiť? Nevidím tu žiaden kôš!

Papierik od sladkosti či plechovka od piva? Pokiaľ sa na vás neusmeje šťastie a nenatrafíte na starú usmievavú moslimku pri ceste, ktorá vám ochotne ponúkne tašku, na odpadky môžete zahodiť, tak máte smolu. Mestské koše sú totiž v tak rušnom a preľudnenom meste bohužiaľ „perfektným“ miestom na odpálenie bomby. A aby to zopár „nepríčetných“ teroristov nemalo také jednoduché, klasické koše na verejných priestranstvách by ste tam hľadali len ťažko.

Zjednávať, zjednávať, zjednávať!

Každý správny cestovateľ si zo svojho vysnívaného miesta chce odniesť aj nejaký ten suvenír. Niekto túži po pravej hand-made tureckej šatke, iný dá radšej prednosť náramkom s typickým „devil eye“ (nájsť v Bodrume náramky s iným motívom je naozaj umenie). Jedno však máme všetci spoločné – každý chce mať dobrú kvalitu za čo možno najnižšiu cenu. A vtedy sa začína predstavenie typu „kto z koho“.

Obchodník si všimne, že ste turista, v tureckých lírach a ich prepočtoch na eurá máte totálny chaos a ponúkne vám šatku za 25 lír. Ak ste práve vyhrali v lotérii a prišli ste do krajiny polmesiaca minúť majland, tak to vezmete. Ale ak máte aspoň drobného Filipa, začnete nad predraženým tovarom len krčiť nosom:“ Toto za 25 lír?“ Dám 20!“ Obchodní sa síce bude najprv zdráhať, ale ak sklamane naznačíte odchod a zahlásite“ Tak neberiem nič!“, v momente za vami pobeží hoci aj so 70% zľavou. Vtedy vašu šikovnosť pri zjednávaní prezradí snáď už len potmehútsky úsmev.

Červená, ale pre koho?

Po návrate z pohostinného a slnečného Turecka som síce nebola nadšená upršanou jesennou krajinou s mentalitou typu „zadarmo ani kura nehrabe“, ale malo to svoju výhodu –konečne som sa v premávke opäť cítila bezpečne. V Bodrume totiž svietila červená, ale nikto ju nerešpektoval. Semafory? Málokde. A a vás to tu už náhodou nebaví, pokojne si vykročte cez ulicu v domnení, že vám vodiči zastavia. Omyl! Nezastavia.

A ako vnímajú túto, pre nás možno tak trochu „exotickú“ krajinu samotní účastníci výmeny?

Gonca Ůnye, 21: „Ben Türkiye'yi seviyorum çünkü burada farklı kültürler var. Ceşit çeşit yemeklere sahip ve hepsinin tadı çok güzel benim için. İzmir Türkiye'nin en güzel şehirlerinden biri bence“ („Som tu, pretože milujem Turecko a jeho tak rôznorodú kultúru. Podľa mňa je jedno z najkrajších miest v Turecku Izmir.“)

Giannis Kosmas, 25: „Turkey was a really big experience for me. People there are very hospitable and warm and I really felt like home most of the time. Also everyday life in Turkey combines both traditions of the past and modern day characteristics which I think is very intersting.“

Alicja Vlc, 24: „I have never been to Turkey before the exchange and my feelings after it are absolutely positive. Although most of the time we spent in a very touristic place, we had a chance to experience real Turkish culture, which I find very interesting. Most of the people that we met were very hospitable and open, what made our exchange a truly unforgettable experience.“

Aydin Nalincioglu,22: „Türkiyede olmayı seviyorum. insanlar ve doğa çok güzel burada.“ („Som hrdý na to, že som Turek. Sú tu veľmi milí ľudia a nádherná príroda.“)

Peter Huray,22: „Turecko – krajina kde vychádzajúce slnko ožiaruje srdcia jej obyvateľov a otvára ich priateľstvám a srdečnej pohostinnosti. Krajina, kultúra ktorej ničí všetky bariéry a predsudky a kde človek nachádza pokoj a harmóniu v každodennej radosti tureckých priateľov a ich náručí.“

Každopádne, táto zem kdesi na rozhraní medzi dvoma kontinentmi má v sebe čosi čarovné. Priam magické. Niečo, čo ma k nej od konca výmeny stále priťahuje. Niektoré veci sa totiž v knihách nedočítate. Musíte proste prísť tam a zažiť to. Vidieť to. Možno aj preto by ste takúto podobnú mládežnícku výmenu mali skúsiť. A s istotou môžem tvrdiť – váš pohľad na svet už nikdy nebude ako predtým.

student24/Ľudmila Kostelníková foto: Ľudmila Kostelníková

Zdroj: Dnes24.sk
Najčítanejšie v regióne
Najčítanejšie na Dnes24.sk
Magazín
Najčítanejšie v regióne
Najčítanejšie zo Slovenska
SLEDUJTE NÁŠ INSTAGRAM