Dušičky vs. Halloween: Fakty, o ktorých možno neviete
Každý rok začiatkom novembra si pripomíname pamiatku zosnulých. Ľudovo sa tomuto pamätnému dňu hovorí aj Dušičky. Častejšie než počas roka v plnej vážnosti myslíme na svojich blízkych, ktorí už odišli „na druhý breh“, chodíme na cintoríny, vyzdobujeme náhrobné kamene, zapaľujeme sviečky a spomíname.

Pamiatka zosnulých kedysi a dnes
Každý sviatok má aj svoju tradíciu. Tak tomu je i v prípade Sviatku všetkých svätých. Jeho tradícia siaha až do roku 998, kedy opát Odilo v benediktínskom kláštore Cluny, zaviedol tradíciu vždy 1. novembra večer vyzváňať a spievať žalmy za mŕtvych a na druhý deň slúžiť veľkú zádušnú omšu. Na cintorínoch sa taktiež odvtedy zapaľujú sviečky ako znak nesmrteľnosti duší a Božieho milosrdenstva.
Keď na Dušičky prší…
Počas týchto dní naše kroky smerujú na cintoríny, kde upravujeme okolie hrobov, zapaľujeme sviečky, ukladáme kvetiny a modlitbou spomíname na našich zosnulých blízkych. A aj to má svoju minulosť. Modlitba živých pomáhala dušičkám očistiť svoje hriechy. Počas dušičkovej polnoci majú duchovia bohoslužbu. A ráno, keď sa ozvalo zvonenie z kostolného zvona, všetky dušičky sa museli vrátiť do očistca. A ak na dušičky prší, verte, nie je to dážď, ale slzy zomrelých, ktorí oplakávajú svoje hriechy. Pretože v predvečer sviatku dušičiek vystupujú duše zomrelých na jednu noc z očistca, kde v plameňoch pykajú za svoje hriechy.
Halloween pochádza z Írska
Noc pred Sviatkom všetkých svätých je oslavovaný Halloween. Tento sviatok oslavujú ľudia predovšetkým v západom svete, no málokto vie, že nosenie kostýmov a vyrezávanie tekvíc má korene v Európe! Pôvod ma v Írsku ako pohanský sviatok a slávili ho už Ketli. Tí vyrezávali tekvice a kládli ich okolo svojich príbytkov aby odstrašili nepriateľa. S odstupom času a vývojom generácii sa do tekvíc začali vkladať sviečky, strašidelnejší efekt dotvárajú pre Halloween typické čarodejnice, duchovia, netopiere, čierne mačky a kostlivci.
Autor: Denisa Janičíková Foto: Denisa Janičíková