Peter Dóža Zábava

Internátne prekvapenie v školskej jedálni (fejtón)

Áno, už to prichádza, už len 20 sekúnd. 5....4....3...2...1... Áno! Je tu päť hodín poobede. Rýchlo vezmem do ruky malý čarovný lístoček s čísielkom. Povolenie na prevzatie TOHO!

Kráčam po dlhej chodbe. Po chodbe do miestnosti tisícich vôní a chutí. Úmerne s blížiacou sa miestnosťou vzrastá aj intenzita pachov. Tu už môj azbestom pokrytý žalúdok vie, že aj dnes to bude záťaž. Uhádli ste dobre. Moje rozpačité kroky smerujú do jedálne, no najskôr sa moje nôžky stretnú s tým fantasticky umiestneným prahom.

Vchádzam tam. Ovalí ma neidentifikovateľný pach a prichádzam do radu plného mojich hladných a najmä zvedavých kolegov. Už mi zostáva len tlačiť sa ako sardinka vo vlastnej šťave medzi tými ostatnými nadšencami našej internátnej stravy.

Prichádzam k okienku a aj tu ma ako kladivom ovalí tá typická vôňa kuchyne. Milá usmievavá teta mi zrazu s pohľadom vrahyne šklbe z ruky moju stravenku. Neskôr nastanú zvláštne okamihy môjho života. Uvidím TO! TO niečo, čo bude o pár minút plávať zákutiami môjho žalúdka pokrytého azbestovou vrstvou. Teraz vidím, že bude aj pozinkovaný. Viete, antikorózne vlastnosti :)

Tetuška kuchárka mi opäť s vražedným výrazom v tvári naberá TO niečo neidentifikovateľné a podáva mi TO na 50-ročnom tanieri. Nečudovala by som sa, keby si ten tanier pamätal aj vznik prvej svetovej vojny. Z pohľadu tety kuchárky sa dá vyčítať niečo ako: ,,Len sa zadrhni!" a zrazu sa opäť raz zdokonaľujem v chytaní lietajúceho taniera. A ja jej za TO niečo, ako slušne vychované dievča, poďakujem a predieram sa k príboru. No dnes som mala šťastie. Vytiahla som si vidličku so všetkými zúbkami a nožík mal celkom rovný tvar.

Poberám sa ďalej. Nad polievočkou ako tradične ohrniem noštek až k lícu, keď vidím, že tam pláva niečo ako trávička pre pasúce sa kravičky na lúke. Idem si teda sadnúť za ten môj kývajúci sa stôl. Púšťam sa do svojej nádielky. Hmm, čo to je? Netušila som a tak som to riskla. Tá vynikajúca zmes rôznych chutí a tvarov ma tak oslovila, že TO niečo už radšej odnášam ku okienku, kde teta zoberie môj tanierik, vysype zvyšky, ktoré sa ešte dajú použiť, veď prečo nie a zľahka tanierik opláchne. Ešte na záver si idem dať trošku saponátu, aby som mala moje trávenie vynikajúce aj bez Activie bielej.

Akokoľvek nadávam na internátnu jedáleň, jedno jej musím uznať. Stará sa o to, aby ma nikto len tak nemohol otráviť.

student24/Simona Ivančáková

Zdroj: Dnes24.sk

Rýchle správy

Najčítanejšie