Rozhovor s Igorom Timkom: Som šťastný človek

V štvorčlennej zostave Roman, Ivan, Igor Timko a Viliam Gutray sa na prvej skúške zišli 26. augusta 1996. Tri mesiace nato už ako skupina No Name vyhrali 12. ročník autorskej súťaže Rádia Regina Košický zlatý poklad s piesňou Môj kamoš.

Jaroslav Dodok Rozhovor
Jaroslav Dodok Rozhovor

Rozhovor s Igorom Timkom: Som šťastný človek

V štvorčlennej zostave Roman, Ivan, Igor Timko a Viliam Gutray sa na prvej skúške zišli 26. augusta 1996. Tri mesiace nato už ako skupina No Name vyhrali 12. ročník autorskej súťaže Rádia Regina Košický zlatý poklad s piesňou Môj kamoš.

Viac ako štvrť milióna predaných albumov, viac ako 1200 odohraných koncertov, štvornásobný Zlatý slávik bez hraníc v Českej republike, päťnásobný strieborný Slávik na Slovensku, sedem zlatých, päť platinových, tri dvojplatinové platne za predaj siedmich autorských albumov, to sú úspechy z doterajšieho účinkovania kapely No Name.

Jej líder Igor Timko (*5.9.1978) po absolvovaní košického konzervatória vyštudoval herectvo na Akadémii umení v Banskej Bystrici. Spolu s basovým gitaristom Viliamom Gutrayom študujú diaľkovo Ekonomickú univerzitu v Košiciach, za sebou majú už tri semestre. Aby toho nebolo málo, Igor na košickom konzervatóriu vyučuje spev. Na každú otázku vie vždy pohotovo odpovedať. Tu je doklad.

Poznáte u nás alebo aj v zahraničí kapelu, v ktorej by hrali štyria súrodenci?

Nie. Je príjemné byť svetovým unikátom.....(smi­ech). Ak si dobre pamätám, existovala kapela Kelly Family, ale tam hrali aj rodičia, dedkovia a babky.

Vyštudovali ste herectvo na konzervatóriu a Akadémiu umení, ste však výborným spevákom aj skladateľom. Objavil v sebe herec spevácky talent, či opačne?

Od malička som sa predieral medzi bratmi a zakaždým som mal životnú potrebu byť stredobodom pozornosti. Dnes som samozrejme hlboko spokojný a nad celým tým detským entuziazmom sa už len usmievam. Paradoxom je, že na svojej dcérke vidím, čo všetko som vyvádzal mojim rodičom…, to je čistá herečka, speváčka a exhibicionistka. Pravdou ale je, že mnohí herci končia v kapelách. Byť na hereckej škole, ktorá má navyše množstvo sprievodných – na hudbu orientovaných predmetov, je vynikajúce spojenie toho, že človek môže byť v umeleckej brandži a popri herectve skúšať s bratmi v garáži.

V prešovskom Divadle Jonáša Záborského ste si zahrali Paula McCartneyho v inscenácii Beatles. Nebol to dostatočný impulz k hereckej dráhe?

Herectvo ma sprevádzalo v podstate od mojich desiatich rokov. Najprv televízna Zlatá brána 1989, potom Talentárium 1992–93. Svoju prvú divadelnú postavu som hral na malej scéne Štátneho divadla v Košiciach v hre Pani úsvitu (1991, réžia Jiří Svoboda). Neskôr popri Konzervatóriu divadelné hry Cyrano z predmestia (réžia Marián Kleis), Oliver Twist (réžia Jozef Bednárik).

Od prvej skúšky k prvému úspechu prešli iba tri mesiace. Bola pesnička Môj kamoš a výhra na Košickom zlatom poklade odpichom na muzikantskú dráhu?

Áno. Určite áno, aj keď samotnou výhrou KZP 1996 sa nič nezmenilo. Objavil nás vtedajší šéf hudobnej redakcie Juraj Hydvéghi (dnešný riaditeľ RTVS Košice, pozn. TASR). Práve on nám ponúkol možnosť zúčastniť sa festivalu Košický zlatý poklad. Hlavnou cenou pre víťaza bol priamy postup na Bratislavskú lýru. Vďaka lýre sme si 5. júna 1997 privoňali k veľkému svetu Bratislavy a šoubiznisu. Za jeden jediný deň sme spoznali Petra Lipu, Katku Hasprovú, Janka Lehotského, Henryho Tótha. Všetci títo naši dnešní kolegovia nás v ten večer videli prvýkrát. To, že sme u nich zarezonovali, nám neskôr prezradili osobne, alebo v dokumente, ktorý o nás natočila Slovenská televízia. Ani sme si neuvedomovali, že jedno vystúpenie môže mať taký závažný dosah. Už len z tohto dôvodu dnes Bratislavská lýra chýba. My sami sme dôkazom toho, aký mala význam.

Kto podelil medzi bratov jednotlivé nástroje, Romanovi gitaru, Ivanovi bicie?

To si presne nepamätám, ale jedinečná príhoda sa traduje medzi nami bratmi a síce, že keď sa narodil bubeník Ivan, otec Dušan (dlhé roky aktívny muzikant, poznámka TASR) prehlásil mamke dnes už legendárnu vetu: super, že máme tretieho syna, máme bubeníka do kapely! A dnes je Ivan jediný postčeskoslovenský hráč na bicích, ktorého japonský výrobca bicích TAMA oficiálne uvádza vo svojich propagačných materiáloch. Otec sa zahral na sudičku a vyšlo mu to. Úžasné!

Pamätáte si na svoje prvé vystúpenie?

Ako kapela No Name, sme po prvý raz v histórií vystúpili na finále Košického zlatého pokladu 1996. Dodnes sme aktívnymi účastníkmi tohto festivalu, jednak ako jeho protagonisti a samozrejme už ako porotcovia.

Aký bol váš prvý honorár?

V košickom podniku Jazz Club, tesne po výhre KZP. Myslím, že to bolo 250 slovenských korún na hlavu a nejaké dva drinky k tomu.

Na debutovom albume No Name hráte aj na gitare, kedy ste o ňu v skupine prišli?

Definitívne som o ňu prišiel, keď do kapely nastúpil najmladší brat Dušan. Myslím, že to bolo v marci 2003, plný kulturák v Púchove, a Dušanovi pri druhej pesničke jeho prvého koncertu praskla struna. Ako som sa prihováral k ľuďom, ponad rameno mi hovorí mladistvým hlasom: Požičaj mi gitaru! Tak som mu ju požičal a už mi ju nikdy nevrátil. Vďaka Bohu! Môžem si voľme lietať po pódiu, zabávať sa s ľuďmi. Myslím, že ma spomínaný moment veľmi oslobodil.

Aký to bol pocit, držať v ruke svoje prvé vlastné cédečko?

My sme ešte z tej generácie, keď sa vydávali magnetofónové kazety. Bol to zvláštny pocit, pustiť si v roku 1998 kazetu s naším prvým albumom. Dodnes mám ešte pár kaziet uložených, lebo to bolo ako niečo neuveriteľné. Je to zázrak, keď človek drží v rukách svoje vlastné dielo, svoj hlas. Ďakujem za otázku, vrátila ma na chvíľu o 15 rokov späť.

V ankete Slávik 2011 ste na piatom mieste. Slovenský zlatý vám zatiaľ chýba. Zato máte štyroch českých Zlatých slávikov bez hraníc. Ako sa pozeráte na túto anketu?

Byť medzi top piatimi kapelami doma a najžiadanejšou slovenskou kapelou v ČR je veľmi lichotivá pozícia. Každý muzikant vie, že ideál je pôsobiť v oboch republikách. My sme našich päť slovenských strieborných slávikov perfektne zúročili na ceste na západ. Želám podobný úspech aj ďalším slovenským kolegom.

Baví vás stále hranie?

Neviem si predstaviť, že by sme to momentálne zabalili. Aj keď všetko záleží na našom zdraví, šťastí na cestách......

Zdroj: TASR

Najčítanejšie v regióne
Najčítanejšie zo Slovenska
SLEDUJTE NÁŠ INSTAGRAM
Najčítanejšie v regióne
Najčítanejšie na Dnes24.sk
Magazín