Najzaujímavejšie vedecké objavy roka 2013: Zatínajte päste a budete mať lepšiu pamäť

Na Marse našli vodu

Sonda Curiosity tento rok získala dôkazy o tom, že na Marse boli v minulosti podmienky vhodné pre život a tiež že pôda na tejto planéte obsahuje približne 1,5 až 3 percentá vody. Sonda najprv na jar pomocou prístrojov SAM a CheMin analyzovala vzorky skaly z oblasti Yellowknife Bay, pričom vedcom sa podarilo v týchto vzorkách objaviť síru, dusík, vodík, kyslík, fosfor a uhlík, čo sú všetko základné prvky potrebné pre život. Približne dvadsať percent zloženia týchto vzoriek tvoria ílové materiály, ktoré vznikli reakciou relatívne sladkej vody s vyvretými minerálmi ako napríklad olivín. Ten vo vzorkách taktiež objavili.

Na základe týchto zistení si odborníci myslia, že skúmaná oblasť bola v minulosti riečnym alebo jazerným dnom, ktoré poskytovalo vhodné podmienky pre život mikroorganizmov. Neskôr Curiosity odobrala vzorky pôdy z lokality Rocknest, ktorá sa nachádza v kráteri Gale. Následne tieto vzorky zohriala na teplotu 835 stupňov Celzia a analyzovala jednotlivé plyny. Hlavné zložky tvorili vodná para, oxid siričitý, kyslík a oxid uhličitý. Vedci sa preto domnievajú, že pôda na Marse obsahuje dostatok vody pre prípadné ľudské misie.

Najnižšia nameraná teplota na Zemi klesla

Americkí vedci z National Snow and Ice Data Center (NSIDC) pomocou analýzy satelitných údajov zistili, že najnižšia zaznamenaná teplota na Zemi bola mínus 93,2 stupňa Celzia. Túto teplotu namerali satelity 10. augusta 2010 v Antarktíde, konkrétne na mieste so súradnicami 81,8 stupňa južnej zemepisnej šírky a 59,3 stupňa východnej zemepisnej dĺžky ležiacom v nadmorskej výške približne 3900 metrov nad morom. Doterajším rekordom bola teplota mínus 89,2 stupňa Celzia, ktorú namerali 21. júla 1983 na ruskej polárnej stanici Vostok.

Pod grónskym ľadovcom objavili obrovský kaňon

Britskí a nemeckí odborníci objavili pod grónskym ľadovcom obrovský kaňon, ktorý pred štyrmi miliónmi rokov vytvorila rieka vlievajúca sa do Severného ľadového oceánu. Jeho dĺžka by mala dosahovať 800 kilometrov, zatiaľ čo hĺbka 800 metrov. Skrytý kaňon je tak väčší ako známy Veľký kaňon, ktorý sa nachádza v americkom štáte Arizona. Roklina sa tiahne zo stredu Grónska až k severnému pobrežiu, pričom ju zakrýva až tri kilometre hrubá vrstva ľadu. Podľa odborníkov kaňon plní dôležitú úlohu pri odvádzaní vody z rozpusteného ľa­du.

Robot ľahší ako gram lieta ako hmyz

Americkí vedci z Harvardovej univerzity zostrojili najmenšieho lietajúceho robota, ktorý je veľký ako mucha a navyše má rovnaké letové schopnosti ako tento hmyz. Robot váži menej než gram a je vyrobený z uhlíkových vlákien. Hlavným cieľom výskumu, ktorí viedli Kevin Ma a Robert Wood, pritom nebolo zostrojiť lietajúceho robota, ale skôr detailnejšie pochopiť princípy letu hmyzu.

Robot dokáže mávnuť krídlami až 120-krát za sekundu, čo vedci dosiahli použitím špeciálneho piezoelektrického materiálu, ktorý sa vďaka elektrickému napätiu dokáže sťahovať a uvoľňovať podobne ako svaly. Ma a Wood tvrdia, že ich vynález by mohol nájsť využitie napríklad pri záchranných operáciách v zrútených budovách alebo pri opeľovaní poľnohospodárskych plodín.

Slepým myšiam vrátili zrak

Britským vedcom z Oxfordskej univerzity sa podarilo prinavrátiť zrak úplne slepým myšiam. Dokázali to pomocou fotoreceptorových buniek, ktoré myšiam injekčne aplikovali do očí. Vlani takýmto spôsobom odborníci z Inštitútu oftalmológie na University College London umožnili šeroslepým myšiam videnie v slabom svetle.

Vedci na čele s Robertom MacLarenom v najnovšej štúdii tvrdia, že podobným spôsobom by sa dali liečiť rôzne degeneratívne poruchy zraku aj u ľudí. MacLaren a jeho kolegovia použili vo svojej štúdii myši, ktoré nemali na sietnici žiadne svetlocitlivé zrakové bunky – tyčinky ani čapíky. Nedokázali tak rozlíšiť ani svetlo a tmu. Vedci im preto tieto bunky do očí implantovali, pričom do dvoch týždňov boli ich sietnice funkčné.

V laboratóriu vytvorili hamburger i ucho

Na spravodajskej konferencii v Londýne zjedli v auguste prvý hamburger vytvorený v laboratóriu. Vedci z Maastrichtskej univerzity v Holandsku pri jeho výrobe použili bunky z kravského mäsa, ktoré premenili na kúsky svaloviny a spojili ich do mäsovej placky.

Hamburger pred zrakmi novinárov ochutnali odborníci na jedlo Hanni Ruetzler a Josh Schonwald. „Očakávala som, že štruktúra bude jemnejšia, je cítiť intenzívnu chuť. Má to blízko k mäsu, ale nie je také šťavnaté. Konzistencia je skvelá, je to pre mňa mäso, nerozpadá sa,“ ohodnotila hamburger Ruetzler. „V ústach máte pocit ako pri mäse. Chýba mi tuk, je chudé, ale keď zahryznete, máte pocit akoby to bol hamburger. Odlišná však bola chuť,“ doplnil svoje postrehy Schonwald.

Americkým vedcom z Massachusetts General Hospital v Bostone sa podarilo zo živočíšneho tkaniva umelo vytvoriť ucho podobné ľudskému. Pri výskume použili živé tkanivo kráv a oviec, ktoré pestovali na pružnom drôtenom ráme v tvare ľudského ucha. Rám s tkanivom následne implantovali na krysu, ktorej imunitný systém nastavili tak, aby ucho mohlo rásť.

Zatínanie pästí zlepšuje pamäť

Psychológovia z Montclair State University v americkom štáte New Jersey zistili, že zatínanie pästí dokáže zlepšiť pamäťové schopnosti. Zatiaľ čo zatínanie pravej ruky na 90 sekúnd podľa nich pomáha pri tvorbe pamäte, rovnaký úkon pri ľavej rukej zas zlepšuje vyvolávanie spomienok.

„Zatínanie pravej ruky tesne pred tým, než si chcete niečo zapamätať a zatínanie ľavej pred tým, ako si chcete na niečo spomenúť, má pozitívny efekt na zlepšovanie pamäte,“ uviedla Ruth Elaine Propper, ktorá stála na čele vedcov.

Zatínanie pästí pravdepodobne aktivuje určité oblasti mozgu, ktoré sú zodpovedné za pamäť. Predchádzajúce výskumy dokázali, že zatínanie pravej ruky aktivuje ľavú hemisféru mozgu a zatínanie ľavej zas pravú hemisféru. Pri pamäťových procesoch sa využívajú obe polovice mozgu, ľavá na ukladanie informácií a pravá na ich vyvolávanie.

Mamuty nevyhubil človek

Love Dalén zo Švédskeho prírodovedného múzea v Štokholme s kolegami prostredníctvom genetickej analýzy dokázal, že hlavným faktorom vyhynutia mamutov srstnatých (Mammuthus primigenius) boli klimatické zmeny, a nie lov zo strany pravekých ľudí. Vedci zistili, že mamuty takmer vyhynuli už pred 120-tisíc rokmi, keď došlo ku krátkodobému otepleniu Zeme. Vtedy sa ich počty znížili z niekoľkých miliónov iba na niekoľko sto tisíc jedincov. Keď však začala ďalšia ľadová doba, počty mamutov sa znova zvýšili. Odhalili taktiež i, že zmenšovanie populácie, ktoré nakoniec viedlo k úplnému vyhynutiu, sa začalo už pred 20-tisíc rokmi, a nie pred 14-tisíc rokmi pri nasledujúcom otepľovaní, ako si odborníci doteraz mysleli.