Od zelenej k bielej: Nehýbte zemou a nič nepožičiavajte!
Po Zelenom štvrtku pokračuje Veľkonočné trojdnie prísnym pôstom. Spomienku ukrižovania Krista sprevádzali pašiové hry, rituály s vodou či drevená polievka. Viete, prečo je na Veľký piatok lepšie neupratovať?
Na Veľký piatok platil pre rímskokatolíckych, gréckokatolíckych, ale i pravoslávnych veriacich prísny pôst, ktorý sa stále dodržiava. Na stoly plné veľkonočných dobrôt si musia ešte počkať.
Kedysi sa jedol raz denne chlieb s čajom, prípadne zemiaková polievka. V regióne hornej Nitry to bola napríklad drevená polievka, čo je vývar zo sušených hrušiek, bez zápražky.
Moc vody
To, čo dnes považujeme za akúsi samozrejmosť, malo v minulosti doslova mocný liečivý rituál — a to umývanie sa v tečúcej vode. Považoval sa za prevenciu pred kožnými chorobami a dievky si vodou na tvár poistili sviežosť a krásu na celý rok. Pri umývaní sa zvyklo hovoriť: „Teč vodička čistá od Pána Krista, ty omývaš drevo a kamene, umy aj mňa hriešne stvorenie.“
"Niektorí ľudia sa zvykli na Veľký piatok strihať, aby im vlasy dobre rástli počas celého roka. Medzi staršie zvyky patrilo aj sadenie a štepenie ovocných stromov. Verilo sa, že sa dobre ujmú,“ prezrádza zvyky etnologička Katarína Nádaská.
Zem, nehýb sa!
V tento deň sa nesmela hýbať zem, čiže sa nesmelo pracovať na poli, pretože by sa nič neurodilo, tiež boli zakázané niektoré druhy domácich prác. Gazdinky ani nezametali, lebo by sa nevyliahli kurence. Taktiež platil zákaz prať bielizeň, priasť, šiť.
Vo viacerých regiónoch Slovenska sú známe povesti, že v noci saotvára zem a vydáva svoje poklady, ktoré môže dostať len statočný a smelý človek čistého srdca. Ak ste poverčivý, na Veľký piatok by ste z domu nič nemali požičiavať, aby sa vec nedostala do rúk bosoriek.
Gazdovia pred nimi chránili aj svoj dobytok. Pri dojení kráv obkrútili vedro konármi zo šípkového kra, aby čarodejky nemali moc nad mliekom a nemohli ho zmeniť na vodu.
Pašiové hry
K Veľkému piatku patria pašiové hry, ktoré si uchovali svoju tradíciu dodnes. Ich pôvod siaha do stredovekých mystérií – sú to hry o umučení a ukrižovaní Ježiša Krista.
"Hrávali sa už v stredoveku v Bratislave, často boli súčasťou tzv. školských hier a predvádzali ich žiaci. Časom si získali svoju výraznú obľubu aj v širokých vrstvách obyvateľstva a stali sa aj prirodzenou súčasťou ľudového divadla – keď si ich dobrovoľní divadelní ochotníci nacvičili a predvádzali ich verejne v kostoloch, alebo aj na námestiach pred kostolmi,“ približuje Nádaská.
Zajtra vám s historičkou priblížime pozadie Bielej soboty. Dozviete sa o rituáloch po západe slnka a prečo by ste deťom mali obkresliť chodidlo.
Čítajte tiež: Od zelenej k bielej: Trojdnie symbolizovali mravce i falošný bozk pre Krista