Študentov knihy nelákajú, chcú internet a kamarátov
Mládeži chýbajú v knižniciach nové knihy, moderné zariadenie a vybavenie a tiež príjemní pracovníci knižnice. Hlavným zdrojom informácií pre mladých je internet.
Potvrdil to nedávny výskum Čítanie mládeže v Trnavskom samosprávnom kraji. Realizovalo ho šesť knižníc na vzorke 1739 respondentov. Spolu 694 chlapcom a 1040 dievčatám zo základných (ZŠ) a stredných škôl vo veku od 13 do 19 rokov položili 49 otázok. Výskum zastrešila krajská Knižnica Juraja Fándlyho v Trnave.
//,,Knihy ma veľmi nebavia, takmer vôbec ich nečítam. Výnimkou je iba to, keď máme v škole povinné čítanie. Do knižnice už nechodím, lebo už máme všetko na internete," //zastáva sa názoru študent Dominik Cimerman.
Do výskumu boli zapojení ôsmaci a deviataci ZŠ, gymnazisti a študenti stredných odborných škôl z 37 škôl všetkých siedmich okresov kraja. Spája ich skutočnosť, že iba 32 percent z nich vyhľadáva informácie popri internete aj v knihách. Chlapci navštevujú knižnice menej ako dievčatá a návštevníci knižníc vo všeobecnosti čítajú viac ako tí, ktorí tam nikdy nezablúdia.
,,Ja si myslím, že knihy sú žriedlom neobmedzených informácií a ich prítomnosť je nevyhnutná, keďže v minulosti boli jediným zdrojom, ktorý mal za úlohu dopomôcť zdokonaliť ľudskú myseľ v najrôznejších oblastiach. Dnešná doba vytláča knihy do úzadia, pretože ju nahrádza internet, na ktorom môžeme nájsť všetko, čo potrebujeme. Keďže existujú knižnice, internet sa stáva alternatívou a môžeme si vybrať, čo budeme preferovať, " hovorí Adrián Daniš, študent Gymnázia Štefana Moyzesa v Banskej Bystrici.
[size=14][color=#cc0000]Študenti uprednostňujú horory a romány[/color][/size]
Ukázalo sa, že pri rozvoji čitateľskej a informačnej gramotnosti detí je dôležitý vplyv rodinného zázemia. Ak sú knihy a čítanie súčasťou rodinného života, siahnu mladí ľudia po nich pri vyhľadávaní informácií častejšie. Z výskumu zároveň vyplynulo, že v ranom detstve čítali rodičia najviac študentom gymnázií a viac dievčatám. Napríklad pri otázke, akú knihu by si vybrali, keby v daný deň v škole rozdávali knihy, si takmer 18 percent vybralo horor, 17 percent román o živote mládeže a rovnaký počet žiadnu, lebo knihy nečítajú. Náboženský a historický román chceli po 2 percentá. Najviac čitateľov je vo veku 13 až 14 rokov, potom ich už lákajú iné aktivity.
Zaujímavý a neobvyklý názor má Martin Štěpánek zo SOŠ polytechnickej v Prievidzi://** ,,Najčastejšie čítam psychologickú literatúru, ktorá ma posúva vždy o niečo vyššie a pomáha mi zlepšovať sa v komunikácii a styku s ľuďmi.** Medzi ďalšiu literatúru, ktorú obľubujem patrí literatúra o počítačoch, marketingu, ekonomike a zároveň si rád prečítam aj nejakú sci-fi literatúru pri ktorej si príjemne oddýchnem,"//
,,Knihy ma nebavia, jedného času som ich čítala, ale to som mala asi 10 rokov . A knižnicice som navštevovala, ale teraz už tiež nie. Podľa mňa je oveľa viac zaujímavých vecí ako čítanie kníh. Napríklad chodím von s kamarátmi, bavím sa na diskotékach a samozrejme sedím za facebookom, " myslí si Zuzana Janštová z Obchodnej akadémie v Banskej Bystrici.
[size=14][color=#cc0000]Čítanosť kníh závisí hlavne od veku[/color][/size]
Aj návštevnosť podujatí, ktoré knižnice pripravujú pre svojich čitateľov, s pribúdajúcim vekom rapídne klesá, o tie javia záujem skôr menší čitatelia. Mládež uprednostňuje stretnutia s rovesníkmi, sedia pri počítači alebo sú s rodinou. No status knihy ako dôležitého zdroja informácií potvrdzujú všetci, pričom prestíž knihy sa zvyšuje dosiahnutým stupňom vzdelania, vyšším vekom a typom školy, ktorú respondenti navštevujú.
V čase výskumu v uplynulom roku bolo v Trnavskom samosprávnom kraji 245 školských knižníc s 37.616 registrovanými čitateľmi. Zároveň 244 verejných knižníc, no 33 z nich stagnujúcich. V evidencii mali 60.356 čitateľov, z nich bolo takmer 20.000 do 15 rokov.
student24/tasr foto: ilustračné