V Bystrici vyrastá ďalší talent v chôdzi: Vzorom Lucie je Matej Tóth, až takýto pozor dala na jeho podpis na ruke
Keď sa spomenie chôdza, väčšine Bystričanov asi napadne Matej Tóth, náš majster sveta. V meste pod Urpínom však vyrastajú aj ďalšie chodecké talenty. Jedným z nich je aj Lucia Rusková (14), ktorá nám o svojej záľube viac porozprávala v rozhovore.
Lucia Rusková (14) je ôsmačkou zo Základnej školy Moskovská. Na prvý pohľad bežné dievča, má možno trošku menej tradičnú záľubu. Už osem rokov sa venuje chôdzi. Mladú Banskobystričanku, ktorá žne úspechy vo Vojenskom športovom centre Dukla Banská Bystrica, sme pre vás vyspovedali v rozhovore.
Veľa dievčat v tvojom veku má asi iné záujmy, no ty svoj voľný čas venuješ práve chôdzi. Ako si sa k tomuto športu dostala?
Chodila som na základnú školu, kde pôsobila a vyučovala manželka reprezentačného trénera Benčíka. V tom čase sa na našej škole (ZŠ Okružná) konali chodecké preteky, ktorých sa zúčastňujem aj teraz. Pani učiteľka nás všetkých zobrala do telocvične a ukázala nám chôdzu. Mne to veľmi išlo, tak ma prihlásila aj na preteky (žiacka chodecká liga).
Niekto by si mohol myslieť, že tréning chodca spočíva len v obyčajnom kráčaní, ale asi v tom bude aj niečo viac…
Popravde, je to tak .:) Tréning spočíva v tom, že sa ideme rozchodiť, nasleduje rozcvička, chodecká abeceda a potom sa už začína poriadny tréning. Buď sú to nejaké úseky, napríklad 100, 200, 500 metrov, alebo 1 km. Následne na to sa ideme vychodiť a ešte máme strečing.
Ako často musíš zarezávať na tréningoch?
Cez zimu je to 3 – 4 krát za týždeň a v lete niekedy aj každý deň. Občas si idem aj individuálne zabehať. :)
Čo je podľa teba na tomto športe najťažšie, napríklad nejaké bolesti na súťaži?
Určite sú to bolesti svalov alebo končatín na pretekoch, ktoré nie sú veľmi príjemné, ale nestáva sa mi to často, dávam si pozor.
Nestáva sa ti, že kvôli súťažiam musíš vymeškať školu? Čo na to hovoria tvoji učitelia a spolužiaci, podporujú ťa?
Väčšina pretekov je cez víkend, ale keď už musím školu vymeškať, učitelia mi problémy nerobia, keďže vedia, že sa neflákam a že dosahujem dobré výsledky. Toto sa mi veľmi páči, ešte ma v tom učitelia podporujú. A spolužiaci? Keďže sme celkom športová trieda, tak to vnímajú športovo. Keď idem na preteky, tak mi poprajú veľa šťastia a keď sa vrátim, pýtajú sa ma, ako som dopadla. Spolu sa porozprávame a poviem im, čo som pekné zažila. :)
Neprekáža ti v súčasnosti zima a chlad alebo si tréningy nejako upravujete?
Naše jediné šťastie je, že máme halu, kde sa dá v zime trénovať. Veľa detí nemá ani podmienky na športovanie. Niekedy, samozrejme, mávame tréningy aj vonku na Štiavničkách. Stačí sa len teplo obliecť a všetko sa dá zvládnuť.
V čom sa ti tento šport páči, resp. čo všetko ti priniesol?
Určite je to všestrannosť v každom športe, taktiež kondička, noví ľudia, veľa zážitkov, krásne spomienky a chôdza ma naučila, sa aj postarať o seba samú a veľa iného.
Nikdy si neuvažovala, že by si presedlala na niečo iné?
Určite nie! Venujem sa iba chôdzi, na 100 % a chcela by som sa ňou aj živiť, ak by sa mi to podarilo.
Prihodili sa ti už pri chôdzi aj nejaké úrazy?
Našťastie ešte nie. :)
Za ten čas, čo sa už venuješ chôdzi, máš už za sebou viacero súťaží. Ktoré úspechy považuješ za svoje najväčšie?
Za osem rokov, čo sa venujem tomuto športu, som získala už 60 medailí a 18 pohárov, väčšinou prvé miesta. Na Halových majstrovstvách Slovenska žiakov a žiačok v Bratislave som 15. februára 2015 získala 3. miesto, na Majstrovstvách mladších žiakov v Dubnici nad Váhom 21. júna 2014 2. miesto a na Halových majstrovstvách dorastencov v Bratislave 28. februára 2015 tretie miesto. Momentálne súťažím ako staršia žiačka.
Je nejaký pretek, ktorý ti najviac utkvel v pamäti a ak, tak čím?
Pretek v Litve. Bolo to asi v máji, keď som dostala nové topánky. Hneď som s nimi išla na preteky. Asi mi aj priniesli šťastie. Dosiahla som 3. miesto na trojkilometrovej trati. Ďalej sú to preteky v Bacúchu, v Nitre, v Borskom Mikuláši, Hlohovci, Dudinciach. Veľmi rada sem chodím. Sú to také slovenské srdcovky. Na každých zažívam so svojimi súpermi alebo kamarátmi krásne chvíle.
A čo tvoje vzory? Je jedným z nich aj Matej Tóth alebo niekto iný?
Jasné, že je to Matej Tóth. Je to asi taký môj najväčší vzor.
Prežívala si aj ty, ako jeho “kolegyňa z brandže”, úspech, ktorý dosiahol v roku 2015 na majstrovstvách sveta?
Dokonca som bola aj od druhej v noci hore. Na chvíľku som zaspala a dala som si budík, keď mal prísť do cieľa.
Stretla si sa s ním aj osobne? Ak áno, čo z tohto stretnutia ti najviac utkvelo v pamäti?
Stretávame sa na každých pretekoch, ale tak určite to bolo, keď som ho prvýkrát videla a podpísal sa mi na ruku. Na ten podpis som dávala veľký pozor, opatrne som si aj ruky umývala, aby sa mi nezmazal.
Stretla si sa na súťažiach aj s nejakými veselými či naopak nepríjemnými situáciami?
Určite je to pomoc súperiek, napríklad, že lepšia zvolí tempo a ide sa podľa nej alebo sa potiahneme tak, že sa vystriedame. Veľmi to pomáha. Je to naozaj super, keď ti súperka pomôže. Samozrejme, sú aj zlé prípady. Niekedy, keď sa bojuje o medailu, tak vyhrá tá lepšia a rýchlejšia. Raz sa mi stalo, že som súperku nechtiac udrela, ale odvtedy si už na to dávam pozor.
Ako inak rada tráviš svoj voľný čas, keď práve nie si na tréningu či na súťaži?
Určite je to prechádzka v prírode s rodinou, taktiež rada chodím von s kamarátmi. Baví ma športovanie v prírode, v lete jazdy na bicykli, v zime bežkovanie, rada počúvam hudbu ako každý v mojom veku, ale rada sa aj dobre najem.
Čítajte tiež:
Tóth korunoval úspešnú sezónu v ankete Športovec roka: Vzdal veľkú poklonu triumfu cyklistu Sagana
Rozhovor so športovým fotografom spod Urpína: Aj tomuto už Maroš musel čeliť na zápasoch!
Foto: archív Lucie Ruskovej
