Zo speváčky je po novom aj herečka: Prečítajte si rozhovor s Celleste Buckingham

Do Košíc ste prišli, aby ste sa divákom predstavili na koncerte. Navštívili ste už niekedy toto mesto?

V Košiciach som párkrát bola ale len na koncertoch, takže nešlo o klasickú návštevu. Naposledy som tu hrala v roku 2012 na vianočných trhoch. Vtedy bola v Košiciach strašná zima a sneh, no podarilo sa mi pozrieť si krásne centrum počas jednej prechádzky.

A ako sa spievalo počas takéhoto počasia? Dalo sa to vydržať na pódiu?

Je pravda, že je som zvyknutá skôr na také bratislavské počasie, no na pódiu mi bolo tak teplo, že som si dala dole aj bundu aj sveter. Ja to mám takto zvláštne nastavené, keď sa pracuje je mi jednoducho teplo.

A ako zatiaľ vyzerá váš dnešný deň v Košiciach?

Fúha… Náročne (smiech). Vstávala som o šiestej ráno a po raňajkách okolo ôsmej sme išli do jednej z košických škôl, ktorá vyhrala súťaž o koncert, ktorý som už dnes odspievala. Odtiaľ sme odišli na koncert Martina Haricha do Štátnej filharmónie, kde hral on pre inú školu. Mala som asi 15 minút na nejaké jedlo a za chvíľu ma čaká zvuková skúška a príprava na večerný koncert.

Takže tentoraz vám na spoznávanie Košíc čas nezostane vôbec?

Je to škoda, ale nezostane. No napriek tomu som rada, že som do Košíc mohla opäť prísť.

Okrem toho, že ste aktuálne prišli na východ. Poznáte osobne nejakých Košičanov?

Samozrejme poznám a spomeniem hneď jedného. Volá sa Lukáš Adamec, s ktorým som sa stretla počas premiéry Matúš Čák Trenčiansky divadla Cassia, kde hrá tiež aj môj priateľ Martin Harich. Tak sme pokecali aspoň na chvíľočku. Viem, že Lukáš má ohromnú novinku, keď budú mať dieťatko. A som nadšená z toho, že je šťastný.

Poďme k vašej hudbe, ktorá je plná energie, ste taká aj vy?

Jednoznačne. Niekedy by som povedala, že až hyperaktívna (smiech), hlavne vtedy, keď som unavená. Zväčša som pozitívne naladený človek, také veľké dieťa, ktoré nevie sedieť dlhšie ako dve minúty vážne. Stále musím niečo povedať, niečo urobiť, aby sa ľudia bavili. A keď sa mi to podarí bavím sa aj ja.

Máte ešte len 18 rokov a na svojom konte množstvo ocenení. Čo považujete vy za váš najväčší úspech vo vašej kariére?

Všetky ocenenia si veľmi vážim, no ja ich nevnímam ako svoj osobný úspech ale ako darčeky od fanúšikov a za to som im všetkým , ktorí majú radi moju hudbu, veľmi vďačná. Pre mňa je osobným úspechom to, že sme 5 mesiacov bojovali za to, aby v rádiách zahrali pesničku Run Run Run a nikto ju nechcel. Po úspechu v jednom českom a druhom slovenskom rádiu to zrazu za jednu noc chceli hrať všetci. Práve táto pesnička mi veľmi pomohla preraziť nie len u nás aj v zahraničí.

Ako ste už naznačili úspech máte aj za hranicami o čom svedčí, že skladba Run Run Run bola v top štyridsiatke pop hudby v Amerike, ste nominovaná Radiom Disney na ocenenie The Freshest – Best New Artist. Vedeli by ste nám povedať, aký je rozdiel medzi fanúšikmi v Amerike a v Európe, možno konkrétne u nás?

Na Slovensku sa prídu ľudia na koncert baviť, teda nie len kvôli tej hudbe ale prídu ako na žúrku, človek si to chce jednoducho užiť. V Amerike si ľudia na koncerte sadnú a očakávajú veľký koncert a pritom nedávajú pozor na niečo iné, sústredia sa skutočne iba na spev a hudbu. Ale samozrejme to neplatí vždy a všade.

Okrem toho, že spievate, ste porotkyňou v známej speváckej súťaži, ste po novom aj herečkou. Poviete nám niečo aj o tom?

Zobrala som oba projekty. Teda okrem spievania, som po novom aj porotkyňou a herečkou. Tým, že sa na Slovensku opäť točí rozprávka som nadšená a šťastná, že môžem byť toho súčasťou. Ide o klasickú rozprávku v produkcii RTVS s jednou najlepších slovenských režisérok Marienkou Solčanskou. K tomu urobíme aj pesničku, ktorá bude mojím novým singlom.

Okrem toho ste sa zúčastnili aj nakrúcania v skutočnom príbehu z obdobia Slovenského národného povstania. Čo nám prezradíte o tomto?

Išlo o točenie dokumentu o SNP, čo bolo pre mňa skutočne cťou byť pri tom, preto som to neváhala zobrať zadarmo. Téma druhej svetovej vojny ma vždy zaujímala z pohľadu osudov obyčajných ľudí, ktorý toho počas vojny museli obetovať veľmi veľa.

Ktorá postava je vám osobne bližšia, krásna princezná z rozprávky či učiteľka Mária zo skutočného príbehu z obdobia Slovenského národného povstania?

Obe postavy mali niečo do seba, no mne osobne dala viac hrdinka reálneho príbehu, ktorá počas druhej svetovej vojny pracovala pre USA ako špiónka. Táto učiteľka, ktorá ovládala päť jazykov, toho za svoj život skutočne prežila hodne a práve kvôli takýmto ľuďom si môžeme dnes vychutnávať slobodu.

Foto: Lucia Lendelová