Prax v porovnaní s teóriou: Študenti v tom majú jasný názor

Výhody, ktoré prináša prax v porovnaní s teóriou

Študentská prax má vo vysokoškolskom štúdiu nezastupiteľné miesto. Najvyspelejšie krajiny sveta už pred desaťročiami pochopili, že absolventi, ktorí dokonalo ovládajú teoretické znalosti, ale nedokážu ich uplatniť v zamestnaní, sú obeťami efektívneho fungovania školstva. Prepojenie štúdia s praxou sa tak stalo hlavným cieľom, ktorého výsledkom bola významná podpora kvalitných študentov pri získavaní praktických zručností. Cieľ bol dosiahnutý. Dokonca niekedy až na úkor teoretických znalostí, ktoré boli v niektorých prípadoch zatlačené natoľko do úzadia, že dosahovali len základnú úroveň vedomostí. To bola voda na mlyn pre slovenské školstvo, ktoré v medzinárodných porovnaniach dosahovalo výborné výsledky z teoretického ovládania rozličných oborov. Tento úspech bol však klamlivý. Slovenskí študenti vysokých škôl totiž po prechode k zamestnávateľom mali len minimálne množstvo použiteľných znalostí, vďaka ktorým by plynulo vstúpili na pôdu firiem a rýchlo sa v nich začlenili.

Pýtali sme sa študentov

Potreba zvýšeného dôrazu na prax počas štúdia sa tak stala v posledných rokoch mantrou každej reformy vysokého školstva. Napriek tomu sa ešte v polovici roku 2013 v prieskumoch mediálnych agentúr zverejnených na ich webových stránkach medzi študentmi vyskytovali naozaj zarážajúce čísla. Podľa nich totiž až pätina z nich vôbec neprišla na vysokej škole do kontaktu s praxou a ich štúdium má viac teoretický charakter. Čo je ešte horšie, až dve tretiny študentov nepovažujú prax v škole za dostatočnú. V kontraste s týmito číslami tak znejú vyjadrenia študentov, ktorí si pozitívne efekty praxe veľmi dobre uvedomujú a sami sú zarazení, že im mnoho škôl tieto možnosti neponúka.

„Všetko je to o vlastnej aktivite,“ začína svoje rozprávanie Stanislav zo Žilinskej univerzity. „Prax v spoločnosti, ktorá sa zaoberá výrobou strojových súčiastok, som si doslova vydupal sám.“ Hoci prvé kroky Stanislava viedli podľa jeho vlastných slov na fakultu, zistil, že jeho možnosti sú obmedzené, a preto sa po praxi začal aktívne obzerať on sám. Pri otázke, či mu prax dala skutočne viac zručností ako teoretické štúdium zaujíma Stanislav jednoznačný názor: „Každý, kto tvrdí, že prax nie je až tak dôležitá, sa neskutočne mýli. V mojom prípade by som však neupriamil pozornosť ani tak na konkrétne technické problémy, ktoré pomáham počas praxe riešiť, ako skôr na nabehnutie na pracovné návyky. Práca v tíme, sústredenie sa na fázy projektu, harmonogram riešenia úloh… také praktické veci, ku ktorým nemá človek ako inak „privoňať“. Toto vás v teórii skrátka nenaučia.“

Podobný názor zastáva aj Roman z trnavskej Materiálovotechno­logickej fakulty STU. Študuje na Katedre zvárania a zlievarenstva a našiel si prax v spoločnosti zaoberajúcej sa práve predmetom jeho štúdia. Takisto potvrdzuje, že skôr ako využívanie teoretických poznatkov je pre študenta zaujímavejší praktický náhľad na fungovanie firmy počas jej bežného dňa. „So skúsenými zamestnancami častokrát preberáme naozaj netypické veci. Oblasť zvárania je veľmi pestrá a nie je v nej núdza o netradičné riešenia technických problémov. Prostredníctvom profesionálov sa neraz dozviem veci, ktoré by som sa v škole nikdy nenaučil. Pre mňa je teda najväčším prínosom praxe zistenie, že takmer na všetky technologické problémy sa dá nájsť riešenie, avšak treba ho hľadať niekedy aj mimo zaužívané pravidlá,“ vysvetľuje zhovorčivý študent.

Netradičný názor prezentuje Petra z Ekonomickej fakulty Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici. S jej zameraním na cestovný ruch sa počas štúdia dostala cez známych na marketingové oddelenie menšieho lyžiarskeho strediska. „Prvým šokom pre mňa bolo, že vo svojej práci som takmer nepoužila svoje teoretické vedomosti. Cestu k riešeniam úloh zamestnávateľa som musela nájsť na základe vlastných úvah a v spolupráci – s internetom. Bude to znieť trochu zvláštne, ale počas troch mesiacov som sa naučila predovšetkým jedno – všetko je na webe, nie v poznámkach,“ hovorí s istým zveličením Petra. Teoretické vedomosti dávajú podľa nej človeku najmä akýsi odborný pohľad, keď vyjde zo školy a kompetenciu pracovať v určitom obore. Do hry sa však dostávajú väčšinou až vtedy, keď ostatné naučené postupy zlyhajú.

Ako jeden z mála si školskú teóriu pochvaľuje Kamil z Technickej univerzity v Košiciach. „Praxovať som začal už na konci 2. ročníka. Hneď po nástupe do školy mi bolo jasné, že svoje šance na trhu práce zvýšim jedine zapracovaním sa v mojom odbore. Začiatky boli ťažké, ale v súčasnosti už dokážem veľmi efektívne prenášať aj teoretické poznatky zo školy do praxe. To je pre mňa aj najväčšou devízou praxovania – prepojeniu teoretických vecí s reálnymi problémami sa človek musí naučiť, nejde to samé od seba. Chce to správny prístup a prax ma práve toto naučila,“ hovorí s istou dávkou hrdosti Kamil.

Odpovede boli podobné

Zhruba 20 praxujúcich študentov nám vo vlastných dotazníkoch potvrdila, že najväčším prínosom praxe pre nich nebola ani tak aplikácia teoretických poznatkov do reality pracovného života, ako skôr nahliadnutie do chodu spoločností, ich pracovných postupov a pravidiel. Práve týmto nazretím získali reálnu predstavu o tom, čo sa bude od nich po nástupe do zamestnania očakávať a na čo sa musia počas štúdia sústrediť. Väčšina študentov potrebu teoretických vedomostí neznižuje, avšak práve reálne fungovanie ich potencionálnych zamestnávateľov je pre nich omnoho dôležitejšie. Z odpovedí v dotazníkoch ďalej vyplynulo, že školy neponúkajú dostatok možností pre prax a mnoho firiem si ich dôležitosť plne neuvedomuje. Zamestnávatelia totiž očakávajú na jednej strane pripravených zamestnancov s rozvinutými pracovnými návykmi, na strane druhej však nie sú ochotní ponúknuť priestor a čas ich zaškoleniu a zapracovaniu do chodu podniku. S menším počtom ponúk následne musia operovať samotné vysoké školy, ktoré by aj v prípade snahy o umiestnenie všetkých záujemcov o prax skrátka nemali dostatok príležitostí.

Riešenie, ktoré pomôže

V poslednom období sa však situácia otáča smerom k lepšiemu. Mnoho renomovaných spoločností začína cielene ponúkať možnosti dlhodobých aj krátkodobých stáží pre vysokoškolákov. Paradoxne ich k tomu prinútil práve nedostatok naozaj kvalitných absolventov, ktorí by bez väčších zásahov dokázali nastúpiť na potrebnú pozíciu. Firmy si tak dokážu podchytiť skutočné talenty a po skončení štúdia im dať priestor vo svojej vlastnej štruktúre.

Byť akýmsi prostredníkom medzi vysokými školami a spoločnosťami je úlohou národného projektu Vysoké školy ako motory rozvoja vedomostnej spoločnosti, ktorý je spolufinancovaný v rámci Operačného programu Vzdelávanie zo zdrojov EÚ v celkovej výške viac než 17 miliónov eur. Cieľom tohto projektu je prispôsobovať vysokoškolské vzdelávanie reálnym potrebám trhu práce a posilniť systémové prepojenie vysokých škôl s podnikovou sférou tak, aby absolventi vysokých škôl mohli nadobudnuté kompetencie okamžite využiť v podnikovej praxi. V prvom polroku 2014 sa takto vo firmách umiestnilo takmer 70 študentov, ktorí majú možnosť nadobúdať praktické skúsenosti vo viacerých renomovaných podnikoch. Národný projekt sa teraz dostáva do ďalšej etapy. V nej 20 najlepších študentov 2. alebo 3. stupňa vysokoškolského štúdia, ktorí absolvujú úspešne prax na Slovensku s podporou národného projektu v trvaní minimálne 96 hodín, môžu získať pobyt na vybraných zahraničných pracoviskách. Ako hovorí hlavná odborná garantka projektu Helga Jančovičová: „Pri výbere študentov budeme klásť dôraz na pozitívne hodnotenie lektorov v podniku, kde boli študenti na praxi, ale aj pedagógov z vysokej školy. Študenti si budú môcť na pracovisku v zahraničí vyskúšať najmodernejšie technológie z danej oblasti.“

Autor: Monika Majerová