Cestovateľka Alexandra (23) o práci v USA: Je dobré mať rešpekt, ale báť sa je na škodu
V dnešnej dobe už nie je nič výnimočné na tom, že ľudia odchádzajú za prácou do zahraničia. Dnes vám prinášame rozhovor s Hlohovčankou Alexandrou Polákovou, ktorá rád cestuje, no chce si aj zarobiť. Pozrite si aj jej zábery z ciest po Amerike!
Ako si sa dostala k práci v USA?
Začalo to tak, že sme s kamarátkou z vysokej školy chceli sme ísť niekam do zahraničia. Obe rady cestujeme, tak sme začali zisťovať čo a ako. Na internete sme našli, že takáto možnosť je cez Studentagency. Zapáčil sa nám program Work & Travel, teda pracuj a cestuj. Prišli sme na pobočku, vyzistili aké papiere je treba, zaplatili sme poplatok a hľadali prácu. Životopisy sme posiali asi všade. :) Nakoniec sa nám ozvali z jedného mestečka, veľmi sme teda nerozmýšľali a prácu zobrali. Chceli sme mať istotu a neísť, ako sa hovorí na „blind“. Zaplatili sme depozit aj keď sme sa najprv sme sa báli, že sa nevráti. Ale vrátil sa nám bez problémov. Po príchode na miesto sme zistili, že majiteľka je Slovenka, čo nás potešilo. Po slovensky s nami však neprehovorila ani slovo, všetka komunikácia bola len po anglicky.
Kde sa Vám podarilo nájsť prácu?
Práca bola v mestečku Hope v New Jersey. Mesto malo asi dve tisíc obyvateľov. Bolo menšie ako Šulekovo. :) V Hope mali jednu pizzériu, jeden obchod s alkoholom, benzínovú pumpu a zábavný park, kde sme pracovali my. Okolo boli lesy a väčšie mesto bolo autom asi 15 minúť. Keď človek nemá auto je tam stratený. Najprv sme nadávali, kam sme sa to dostali ale potom bolo dobre.
Čo to bolo za prácu?
Moja pracovná pozícia sa volala „Operationstaff“ – to krylo v podstate všetko. Naše pracovisko bol vodný zábavný park. Na začiatku sme si museli spraviť kurz plavčíka. Prvé dva týždne som robila plavčíčku. To ma však nebavilo, a nechala som sa presunúť do zábavného parku. Tam som bola na pozícii predavačky lístkov a pripravovali sme fastfoodovú pizzu. Keď mi skončila šichta v pizzérke, tak som aj zbierala odpadky. Proste všetko čo bolo treba.
Bola to ťažká práca?
Vôbec nie, dalo sa to zvládnuť. Niekedy sme však robili sedem dní v týždni, bez nejakého dňa voľna. Potom sme chodili ako zombie, úplne vyčerpaní. Niektorí ľudia mali problémy zo zamestnávateľmi, no ja som nič také nezažila.
Boli ste tam len samé dve zo zahraničia?
To nie, bolo to tam naozaj pestré. Keďže majiteľka bola Slovenska, vedela, že je dosť ľudí zo strednej a východnej Európy, ktorí by radi skúsili prácu v Amerike. Bolo tam dosť Čechov, Slovincov, Chorvátov, Bulharov, Litovcov, Macedóncov a podobne. Pracovali s nami aj Američania. Bolo skvelé, že to bola taká zaujímavá rôznorodá skupina. V pizzérke som pracovala s dvoma Američankami, čo bolo z počiatku dosť náročné. Nevedela som po anglicky zle, no rozumieť ich slangu dalo zabrať. Postupne sme sa skamarátili aj s miestnymi, chodili sme opekať a zabávať sa, čo bolo skvelé. Keď už človek ide takto pracovať, mal by z toho vyťažiť čo najviac a spoznať nových ľudí.
Program Work & Travel má už aj v názve cestovanie. Podarilo sa Vám aj to?
Po tom, čo nám skončila práca sme šli na Miami. Z Hope, kde sme pracovali sme išli ako veľká skupina ľudí. Na Miami sme si užívali leto, pláž a teplý Atlantický oceán. Tam sme boli asi týždeň a podarilo sa nám letieť do Los Angeles. Tam sme bývali vo West Hollywoode. Zažili sme nočné mesto, party na streche mrakodrapu… Bolo to naozaj skvelé. Pozreli sme si aj chodník slávy a podobné veci, ktoré stoja za pozretie. Na Hollywoode bolo skvelé, že tam žije kopec zaujímavých ľudí všetkých možných štýlov. Vždy sme sa snažili zapadnúť do prostredia, skamarátiť sa s miestnymi a dozvedieť sa o nich viac. Nechceli sme byť klasickí turisti, čo chodia len po pamiatkach ale mať hlbšie zážitky.
Kam ste išli ďalej?
Z Los Angeles sme išli do San Franciska. To už sme nemali vybavený hostel, tak sme skúsili CouchSurfing. Teda na internete sme si cez Skype dohodli, že u niekoho prespíme. Mali sme z toho trocha strach, ale vyšlo to úplne super. Človek menom Sidpre nás poslal taxík, privítal nás v práci, kde nám dal kľúče od bytu, nech sa ubytujeme. Bola som tam ja s kamarátku, dve Švédky a jedno dievča z Maďarska. Vysvetlil nám, že je rád, keď pomáha ľuďom. Autom sme s ním pochodili čo sa dalo. Za pozretie stojí určite most Golden Gate. Bol to úplne skvelý zážitok a dúfam, že takýto štýl ubytovania ešte v budúcnosti vyskúšam. Z Kalifornie sme leteli naspäť do New Jersey a pobudli sme chvíľu v Hope s priateľmi z práce. Podarilo sa nám vidieť aj New York či Niagarské vodopády.
Čo sa Ti na Amerika páčilo najviac? Neľutuješ, že si bola?
Určite Los Angeles a hlavne VeniceBeach. Človek sa tam môže vyzerať hocijako, nikto Vás neohovára. Nikto sa nemusí pretvarovať, spoločnosť je otvorenejšia. Som rada, že som mala možnosť ísť. Ak niekto chce cestovať, netreba čakať. Keď som bola s kamarátkou, tá sa najprv bála no nakoniec šla. Chceli sme ísť znova, mne sa bohužiaľ neporadilo vybaviť papiere, tak sa ona vybrala sama a neľutovala. Je dobré mať rešpekt, ale báť sa je na škodu.
