Ekonómka Monika Martišková: Masové stáže urobili z mladých armádu lacných síl

V mnohých európskych krajinách sa ako jeden zo spôsobov riešenia nezamestnanosti mladých ľudí presadzujú tzv. „alternatívne formy zamestnávania“, ktoré majú absolventa pripraviť na trvalý pracovný pomer, resp. premostiť čas medzi odchodom zo školy a získaním plnohodnotnej práce. Plnia skutočne túto funkciu?

Dualita trhu práce, teda dilema medzi sociálnou ochranou a flexibilitou, stále viac rezonuje v Európe aj u nás. Flexibilné formy zamestnávania, teda rôzne dohody, či agentúrna práca, by mali pomáhať ľuďom, ktorí sú v nejakej špecifickej situácii a nemôžu sa plnohodnotne zapojiť do pracovného života, napríklad matky na materskej, telesne postihnutí, študenti alebo dôchodcovia. Čoraz častejšie sa však stáva, že v takýchto alternatívnych zamestnaniach sa ocitnú aj tí, ktorí by radi pracovali na plný úväzok, avšak ho nemôžu nájsť.

Medzi nich patria aj mladí ľudia, ktorým sa vďaka takýmto „neplnohodnotným“ prácam a kontraktom predlžuje čas, kedy sa zamestnajú na plný úväzok.

V niektorých európskych krajinách je rozšírený fenomén „stáží“. Možno ich považovať za formu zvyšovania kvalifikácie, ktoré mladému človeku zlepší šance na trhu práce, alebo je to len neplnohodnotná náhrada „normálnemu“ zamestnaniu, isté východisko z núdze? Aká je pravdepodobnosť, že mladý človek vďaka rôznym „stážam“ získa plné zamestnanie?

Zavádzanie stáží v zahraničí začalo o čosi skôr ako u nás, už v 90-ych rokoch a určite nebolo myslené tak, aby mladým zhoršovalo pozíciu na trhu práce. Avšak masové využívanie stážistov vo firmách urobilo z mladých vzdelaných ľudí len armádu lacných pracovných síl, ktorá sa môže každých 6 mesiacov obmieňať. Stáže začala vyžadovať väčšina zamestnávateľov predtým, ako dajú mladému človeku trvalý úväzok. Problémom je, že sami tieto stáže neposkytujú, alebo vytvorili také stáže, kde si neplánujú nechať niekoho na stálo. Preto je v súčasnosti najväčším problémom práve umiestnenie stážistov na trhu práce. Podľa odhadov iba 9% stážistov dostane prácu v danej firme nastálo.

Je vplyv na všetkých mladých ľudí rovnaký, alebo závisí od sociálnej situácie ich rodičov?

Samozrejme, stáže nie sú apriori zlé riešenie na to, ako získať pracovné skúsenosti a mladí ich často vyhľadávajú. A čím prestížnejšia je stáž, tým sa to ako skúsenosť viac počíta. A to si uvedomujú aj samotné spoločnosti, ktoré takého prestížne stáže umožňujú. A pretože záujemcov je veľa, nie je potrebné motivovať ich platom, alebo nejakou odmenou. Nezaplatené stáže, najmä dlhodobejšie si tak môžu dovoliť mladí, ktorí majú prostriedky na to, chodiť nejaký čas „zadarmo do práce“. Sociálna situácia rodičov tak potenciálne determinuje aj to, akú stáž si mladý človek „môže dovoliť“.

Existuje vôbec možnosť, ako úplne zladiť potrebu zaradiť absolventov do pracovného procesu, s požiadavkami plnohodnotnej sociálnej ochrany?

Aspoň čiastočne určite áno. V zahraničí už existuje Charta práv stážistov, ktorej cieľom je práve určiť pravidlá pre stáže. Podľa tejto charty by mali byť stáže vždy zaplatené, aspoň na úrovni minimálnej mzdy a mali by zabezpečovať aspoň minimálnu sociálnu ochranu pre mladých.

Pomohlo by, ak by sme sa na tento problém pozreli širšie, a brali do úvahy napr. otázky ako dostupnosť samostatného bývania, možnosti mobility a pod.?

To určite. Akonáhle mladý človek uviazne v nejakej neplnohodnotej forme pracovného úväzku, stráca prístup k úverom na bývanie a jeho mobilita je tiež do značnej miery obmedzená. Komplexnejší prístup k politike pre mladých ľudí by rozhodne situáciu uľahčoval.

Aká je situácia na Slovensku? Mnohí študenti, najmä na vysokých školách, pracujú popri štúdiu.

Na Slovensku sú stáže zatiaľ len veľmi málo inštitucionali­zované a ani zamestnávatelia pri príjmaní mladých zamestnancov nekladú taký dôraz na absolvovanú stáž. Takou neformánou formou stáží sú u nás študentské dohody. Je to z pohľadu študentov aj zamestnávateľov výhodná forma pracovného vzťahu, keďže má skôr formu práce ako stáže. Ale znova, aj tu platí, že je to čiastočne výhodné pre študentov počas štúdia a veľmi nevýhodné po jeho skončení.

Existujú prieskumy, podľa ktorých by bolo možné povedať, aký je charakter tejto práce, aké sú motivácie študentov?

V posledných rokoch sa podľa prieskumov zvyšuje počet mladých ľudí, ktorý pracujú na skrátený úväzok, pretože si nevedia nájsť plnohodnotný pracovný úväzok. Kým v roku 2007 malo nútený skrátený úväzok 20 % mladých ľudí, v roku 2011 to bolo už 40 %. Naopak, štúdium ako dôvod na skrátený úväzok klesal zo 60 na 20%. Z tohto môžeme skonštatovať, že stále viac mladých ľudí u nás sa aj po škole musí uspokojiť s nejakým skráteným úväzkom, napr. dohodou.

Slovensko trpí vysokou nezamestnanosťou mladých ľudí. Mohlo by zavedenie alternatívnych foriem zamestnávania pomôcť tento problém riešiť? Aké formy by to mali byť?

Myslím, že ďalšie alternatívne formy práce pre mladých ľudí nepotrebujeme. Čo potrebujeme posilniť je previazanosť vzdelávania a trhu práce a to tak na úrovni stredných ako aj vysokých škôl. Situácii by pomohli daňové úľavy pre zamestnávateľov, ktorí investujú do vzdelávania budúcich zamestnancov. Rozhodne ale netreba ísť západnou cestou ako sa to stalo v Taliansku, či Veľkej Británii, kde sa masovo a nepremyslene podporili stáže pre mladých a v konečnom dôsledku ich situáciu zhoršili.

Analytička Monika Martišková prezradila na danú tému ešte viac, rozhovor v kompletnej dĺžke môžete nájsť na portáli Euractiv.sk.