Hokejovou hviezdou z večera do rána: Rozhovor s mladým brankárom Godlom, ktorý zažiaril ako kométa!

Pred pár mesiacmi ho poznali iba hokejoví zasvätenci, po juniorských MS v Kanade o ňom hovorí celý hokejový svet. Devätnásťročný brankár si z Toronta neodniesol iba medailu, ale aj titul najužitočnejšieho hráča MS (MVP), ku ktorému pridal cenu pre najlepšieho brankára a vybrali ho aj do ideálnej šestky turnaja.

Trofeje dá rodičom

Že si domov privezie takúto zbierku ocenení, sa Godlovi pred šampionátom ani nesnívalo. „Všetky tie ceny, ktoré som dostal, pôjdu rodičom. Vždy ma vo všetkom podporovali a patrí im za to veľká vďaka,“ povedal po návrate slovenský brankársky hrdina, ktorému sa už cnelo za domovom a domácou stravou. „Dlho sme boli preč, rodina, kamaráti i priateľka mi už chýbali. A takisto poriadne jedlo. Dvadsať dní som sa poriadne nenajedol. Dúfam, že mama niečo navarí, najlepšie stejk.“

Godla bol pre slovenskú dvadsiatku tou správnou oporou. Dalo sa na neho spoľahnúť, vedel podržať mužstvo v kritických okamihoch. Do zúfalstva priviedol fínskych útočníkov pri víťazstve 2:1, po ktorom sa stránka šampionátu pohrala s jeho priezviskom a článok otitulkovala „OH, MY GODla“. Výrazne pomohol aj k triumfu nad Nemeckom (5:2), ktoré Slovákov definitívne posunulo do vyraďovacej fázy. Vo štvrťfinálovej „federálnej“ bitke s Českom vychytal čisté konto (3:0) a bravúrne zákroky predviedol aj v súboji o bronz so Švédskom. „Okamihy po triumfe 4:2 nad Švédmi sa mi navždy vryjú do pamäte. Bol to zatiaľ najkrajší moment v mojej doterajšej kariére,“ vyznal sa Godla.

Tlieskalo mu 18-tisíc divákov

Svojimi výkonmi pobláznil nielen fanúšikov doma na Slovensku, ale aj celú hokejovú Kanadu. „Kolíska hokeja“ intenzívne prežívala juniorský šampionát a tamojší fanúšikovia vedeli oceniť nielen výkony domácich hviezd, ale aj hráčov z iných tímov. Ukázalo sa to po semifinálovom dueli v Toronte, v ktorom neskorší majstri sveta zdolali Slovákov 5:1 a mohli aj vyšším rozdielom, nebyť Godlových parádnych zákrokov. Vyše 18 tisíc divákov v Air Canada Centre po zápase nadšene slovenského brankára vytlieskalo a vyskandovalo pri oceňovaní najlepších hráčov, hoci cena nepripadla Godlovi, ale Pavlovi Skalickému. Na ovácie publika „goalie, goalie, goalie“ nikdy nezabudne.

„O tom som ani nesníval, že by sa mi mohlo niečo také stať,“ priznal. „Fakt krásna vec, milo ma to prekvapilo. Bol to neuveriteľný pocit, ktorý by som chcel dopriať každému hokejistovi. Nedúfal som, že niečo také vo svojej kariére zažijem,“ povedal rodák z Kežmarku, ktorý hokejovo vyrastal v Spišskej Novej Vsi.

Zámorské médiá ho nazvali Godzilla

Základom slovenského úspechu bol podľa neho jednoliaty tím, zodpovedný a disciplinovaný výkon od každého hráča. „Najväčšou našou silou bolo, že sme tvorili jeden výborný kolektív. Držali sme pokope, v šatni boli srandičky, no aj drina. Jeden ťahal za druhého, všetci dali do toho srdiečko a odviedli maximum. A vyšlo to.“

Kedy začal veriť, že by to mohli Slováci dotiahnuť ďaleko? „Keď sme dostali Čechov ako štvrťfinálového súpera. Porazili sme ich v príprave, verili sme si na nich a podarilo sa nám nad nimi vyhrať. V semifinále bola Kanada hokejovo niekde inde. U Švédov bolo v zápase o bronz cítiť sklamanie, že nepostúpili do finále. Zaspali začiatok a my sme to využili na strelenie dvoch gólov. Aj po súperovom vyrovnaní sme stále verili vo víťazstvo,“ vrátil sa k priebehu šampionátu brankár, ktorý si od zámorských médií vyslúžil prezývku Godzilla.

Úspech, ktorý sa možno dlho nezopakuje

Slovenskí juniori sa tak postarali doma o hokejovú atmosféru, aká bývala počas medailových žatiev na MS „dospelých“. Hráči úspešnej dvadsiatky sa tak budú musieť v najbližších dňoch pripraviť na to, že ich budú na ulici zdraviť neznámi ľudia a pýtať si od nich autogramy. „Sme radi, že sme ľuďom na Slovensku urobili radosť. Je za tým kopec driny. Treba si to ceniť, nie vždy sa to podarí, lebo hokej je o maličkostiach, úspech o jednom-dvoch zápasoch,“ zdôraznil Godla.

Zisk bronzových medailí už slovenskí juniori stihli osláviť v šatni a v lietadle, ďalšie oslavy ich čakajú v najbližších dňoch. „Cesta z Kanady bola dlhá, nedalo sa spať. Ten úspech ešte ani sami nechápeme. Možno, keď sa o týždeň či mesiac zobudíme, tak si uvedomíme, čo sme vlastne dokázali,“ poznamenal. „Je to niečo neuveriteľné, strašná vec, pre nás, aj pre celé Slovensko. Dosiaľ sme jedinú medailu na majstrovstvách sveta do 20 rokov získali v roku 1999, keď boli v našom tíme hviezdy ako Laco Nagy, Jano Lašák či Marián Gáborík. Čo sa nám teraz podarilo, sa možno dlho nepodarí. Bude to krásna spomienka pre nás všetkých.“

Čakanie na príležitosť

Godla si výkonmi na MS poriadne zdvihol hokejovú cenu. V prognózach pred tohtoročným draftom NHL sa začalo jeho meno objavovať v 3. či 4. kole. „Dúfam, že nám tento úspech všetkým pomôže v ďalšej hokejovej kariére a že sa niekam posunieme. Ukázali sme, že hokej hrať vieme. Dúfam, že sa nám všetkým podarí dostať do mužského hokeja,“ zaželal si.

Keď sa na juniorskom šampionáte zaskvel pred 16 rokmi v bránke Ján Lašák, onedlho ho čakala pozvánka do reprezentačného A-čka a na MS 2000 v Petrohrade prispel k zisku striebra. Podobný kariérny skok by privítal aj Godla. „Brankári musia mať najmä trpezlivosť a počkať si na príležitosť. Či sa dostanem do reprezentačného A-tímu a výberu na majstrovstvá sveta v Česku, to je skôr otázka na trénerov. Do šampionátu je ešte ďaleko. Uvidíme, kde zakotvím,“ povedal Godla, ktorý nemá vyložený hokejový vzor. Brankárskym štýlom, prácou rúk a rýchlymi nohami pripomína nebohého Vlada Dzurillu. „Sledujem všetkých slovenských brankárov. Aj Jána Laca, ktorý chytal perfektne počas strieborných MS v Helsinkách,“ prezradil.

V KHL ešte neodchytal ani minútu

Talentovaný brankár patrí zmluvne Slovanu Bratislava. Účastník KHL má však v osobách Johana Backlunda a Jaroslava Janusa skúsenú brankárskú dvojicu, pri ktorej Godla dosiaľ neodchytal ani minútu. Pre jeho hokejový rast by bola najlepšia zmena pôsobiska. Ideálny by bol klub, kde by pravidelne chytal. „Musíme sa teraz s mojím agentom dohodnúť, či pôjdem do Slovana alebo domov. Sám neviem, kam sa budú uberať moje kroky, uvidíme…“