Nikoleta (25) o práci recepčnej v Londýne: Do Anglicka som odišla žiť, nie pracovať

25-ročná rodáčka z Nových Zámkov Nikoleta Dominová sa rozhodla odcestovať do krajiny monarchov hneď po ukončení bakalárskych skúšok na vysokej škole práva. Ako sama vraví, splnila si sen. Prečítajte si, čo nám v rozhovore prezradila.

Odišla si do zahraničia výhradne kvôli práci?
Rozhodne nie. Vždy som chcela žiť v Anglicku. Bol to taký môj malý sen sa tam presťahovať hneď, ako si splním povinnosti na Slovensku. Nechápem ľudí, ktorí tu žijú iba kvôli práci. Nechápem, ako tak vôbec dokážu fungovať. Ja som sem odišla žiť, nie pracovať.

Kde pracuješ teraz?
Môj život v Anglicku je trošku pestrý, keďže polku mesiaca žijem v Londýne, kde aj pracujem a druhú polku v malom prímorskom meste Grimsby, veľkom asi tak ako Nové Zámky, vzdialenom štyri hodiny od Londýna, kde bývam so svojim priateľom. Pracujem na recepcii hotela The Cumberland. Dokopy som v Anglicku už vyše dvoch rokov.

Určite už máš aj rôzne skúsenosti…
Niekedy mám pocit, že za tie dva roky som sa naučila viac, než za celý život. Hlavne, keď človek žije v takom veľkom meste ako Londýn. Milión ľudí, milión ulíc, milión domov, milión áut, všetkého je tu toľko veľa, že človek sa musí naučiť zapadnúť do tohto životného štýlu a byť doslova nepriestrelný. Pred tým som sa bála aj predavačky spýtať, kde v obchode nájdem smotanu, keď som ju nevidela na regáli :) Tu žijeme všetci v jednej veľkej džungli, kde sme odkázaní jeden na druhého. Tu sa ľudia nevyhýbajú otázkam, neodvracajú pohľad a neignorujú. Takže najväčšiu skúsenosť, akú som tu nadobudla je priebojnosť a odvaha.

Chystáš sa na Slovensko niekedy vrátiť?
Nemám plány vrátiť sa žiť na Slovensko, keďže ako som už spomenula, som tu aby som tu žila a aj dožila… :) Nuž človek nikdy nevie a keď bude treba, tak jedine kvôli rodine by som sa vrátila, ak by som musela.

Aké sú podľa teba rozdiely práce v zahraničí a na Slovensku?
Len jeden. Človek dostane adekvátne zaplatené za svoju profesiu. Vlastne prečo všetci pracujeme? Pre peniaze…tak aspoň nech je to ohodnotené. Ľudia tu kývu hlavou, keď im rozprávam, koľko ľudia na Slovensku zarobia.

Vidím, že sa ti tam páči. Ale, lezie ti tam niečo aj na nervy?
Ľudia, ktorí sem prišli iba za robotou a nemajú žiaden rešpekt voči krajine, v ktorej žijú. Poberajú všetky možné benefity a nemajú ani základy morálneho správania. A najviac mi vadia tí, ktorí nie sú ani schopní hovoriť jazykom krajiny, v ktorej sa nachádzajú.

Čo ti tam chýba, v porovnaní s domovom?
Pre mňa sa stalo domovom Anglicko. Keďže sa tu cítim viac doma, ako na Slovensku, nechýba mi tu nič okrem rodiny.

Čo tam naopak máš, čo si nemala k dispozícii doma?
Mám tu k dispozícii asi všetko, čo potrebujem k životu, teda okrem mojej rodiny. Mám to šťastie, že tu nie som úplne sama. Žijem tu s priateľom, s ktorým máme krásny dom, pohodový život a nechýba nám nič. Rodina ma pravidelne navštevuje, takže pokiaľ to takto pôjde aj ďalej, myslím, že som dosiahla to, čo som chcela a potrebovala. Mám tu ešte aj sesternicu s jej manželom, ktorí mi tiež veľmi pomohli a som rada, že ich tu mám.

V čom vidíš výhody práce v zahraničí?
Výhodou pracovať tu je napríklad kariérny postup. V porovnaní so Slovenskom, kde sa ľudia držia jednej práce po celý život a snažia sa šporiť na smiešne dôchodky. Tu ľudia skúšajú a hľadajú, pokiaľ nenájdu to, čo ich naozaj baví, ale opäť s tým rozdielom, že tu sú na to možnosti. Na Slovensku je len jedna možnosť, jedna cesta a to ako prežiť (a nežiť).

Akí sú Angličania v porovnaní so Slovákmi?
Angličania celkovo ako národ sú úplne rozdielni. Angličania sú veľmi milí. Tu sa na ulici každý s každým dá do reči, vždy pomôžu, opýtajú sa ak vidia, že si neviete rady. Tu mi poštárka za priehradkou nedá pohľad vraha za to, že som zabudla na obálku napísať poštovné číslo a susedské vzťahy pripomínajú tie z filmov. Keď pečiem nejaký koláč, tak vždy pečiem aj pre susedov sprava a zľava a oni mi zas vždy nechávajú malé lístočky s odkazmi typu Good to have you back Nicky, keď prídem po štyroch dňoch späť z Londýna. Možno, že to píšu len za tie koláče, aby som im priniesla aj nabudúce, ale aspoň napíšu.

Zažila si tam nejakú vtipnú príhodu, na ktorú keď si spomenieš, tak ťa vždy rozosmeje?
Vtipné príhody tu zažívam dennodenne, či už doma alebo v práci. Ja pracujem s ľuďmi, takže to je už samo o sebe vtip. :)

Aká bola naopak, najhoršia príhoda, na ktorú nerada spomínaš?
Nespomínam si na žiadnu nepríjemnú príhodu, ktorá by ma prenasledovala dodnes. Keď aj nejaká príde, tak som sa už naučila, ako sa obrniť.

Dá sa to zvládať psychicky? Predsa len tá vzdialenosť od rodiny a priateľov.
Hmm…Psychicky sa to nedalo zvládať na Slovensku. Príliš veľa zakomplexovaných ľudí na Slovensku rieši úplne nepodstatné veci. Teraz som našťastie preč od toho všetkého. Nemám tu žiadny dôvod na stres ako taký. Rodina za mnou chodí tak často, ako sa to len dá a mne Slovensko ako krajina absolútne nechýba.

Vyzerá to, akoby si mala voči Slovensku samé negatívne pocity…
Nie, neberte tento rozhovor ako negatívny z mojej strany. Je to len môj pohľad na dva rozdielne svety, ten v ktorom som sa narodila, a ten v ktorom som sa rozhodla žiť. Ak má hocikto z vás chuť vyskúšať si svet tu vonku, choďte smelo do toho, len to hlavne nerobte kvôli práci, lebo to potom nestojí za to.

Foto: Archív Nikoleta Dominová