Jaroslav Dodok Rozhovor

Prekonáva prekážky a pritom ho fascinuje obloha

Ivan Krokvička má len 17-násť rokov, no už teraz sa môže pochváliť tým, že lieta v oblakoch. Na svet sa častokrát pozerá dole hlavou a to preto, že sa venujem dvom zaujímavým činnostiam...

**Ako si sa dostal k fotografovaniu? **

Už keď som bol malý, tak sa mi páčili všelijaké výstavy umeleckých fotografií na voľných priestranstvách. Venoval som sa aj kresleniu, čiže sa mi páčili detailné fotky . Brával som si otcov fotoaparát a často som chodieval fotiť len trávu a kvety, čo ma začalo viac a viac baviť .

Na čo sa dnes zameriava tvoja fototvorba ?

Väčšinou teraz fotím prírodu, oblaky, ale rád sa hrám aj so svetlom. Pomaly sa však chcem dostať na osoby a portréty, ktoré si vyžadujú viac času.

Našu redakciu student24 už tvoje fotografie oblakov zaujali. Prečo sa stali terčom tvojho fotoaparátu?

Hlavne preto, lebo sú pre mňa veľmi zaujímavé. Oblaky sú jedinečné preto, lebo nikdy nie sú rovnaké. Keď sa prechádzam po meste, občas zdvihnem hlavu a pozerám sa hore – na oblaky, ktoré neustále menia svoje tvary. To ma na tom najviac fascinuje.

**Aký je tvoj životný sen? **

V budúcnosti by som sa chcel stať známym fotografom – to je môj najväčší sen. Chcem robiť také fotografie, na ktoré keď sa pozrie hocikto iný, vždy niečim zaujmú.

Každý fotograf má tú svoju. Ktorú máš najradšje ty?

Všetky fotografie fotím s citom a radosťou a všetky v sebe majú svoju krásu. Ak mám však vybrať fotografiu, ktorú mám najradšej, asi by som volil tú, ktorá vznikla pri západe slnka, napriek tomu, že nie je v úplne najlepšej kvalite. Bola to však nádherná chvíľka…

Také momenty sa nie vždy podaria zachytiť. Berieš si fotoaparát všade so sebou?

Väčšinou do školy, na moje tréningy a hlavne na prechádzky.

Na tvoje tréningy? Čomu sa ešte venuješ?

Venujem sa ešte aj freerunningu, ktorý trénujem s mojimi priateľmi a s niektorými tvoríme aj skupinu Slovak Freerun Family . Venujem sa mu už skoro tri roky . Je to vlastne čo najrýchlejšie a najefektívnejšie voľné presunutie z bodu A do bodu B cez rôzne prekážky.

Hmmm, ten názov freerunning znie naozaj zaujímavo, je to nejaká počítačová hra? :)

Nie, nie je to počítačová hra . Je to zoskupenie viacerých športov ale aj tanečných, či bojových umení : gymnastika, samotný beh, break dance, B-Boying, capoeira a samozrejme parkour. Hovoríme tomu umenie pohybu. Prekonávame prekážky, aby sme sa dostali tam, kam chceme. Častokrát formou akrobacie „lietame“ vo vzduchu.

Určite ti aj táto aktivita berie veľa času. Máš čas aj na dievčatá?

Áno, je pravda, že keď sa tomu chce človek venovať naplno, tak to berie veľa času. Ale ak si to vie človek porozdeľovať a urobiť si v tom poriadok, tak si ten čas nájde aj na tie dievčatá. A ja som si ten poriadok spravil.

iwo
13
Galéria
Najčítanejšie v regióne
Najčítanejšie na Dnes24.sk
Magazín
Najčítanejšie v regióne
Najčítanejšie zo Slovenska
SLEDUJTE NÁŠ INSTAGRAM