Prešovská učiteľka Janka Ferencová: Pracujem v neskutočnom strese, niekedy nemám čas ani na prestávku
Je zakladajúcou členkou Iniciatívy učiteľov Prešovského kraja, hovorkyňou a organizátorkou Živej reťaze. V prvej časti rozhovoru nám ostrieľaná prešovská učiteľka Janka Ferencová prezradila napríklad aj to, že niekedy nemá čas ani na prestávku.
Janka Ferencová je skúsenou prešovskou učiteľkou, ktorá už 27 rokov odovzdáva svoje poznatky žiakom na ZŠ Šrobárovej. V slovenskom školstve sú podľa nej problémy dlhodobo neriešené. Učitelia si podľa nej musia rozmyslieť, na čo môžu míňať peniaze. Viac nám prezradila v prvej časti rozhovoru.
Ako vnímate aktuálnu situáciu v školstve, za koho ste sa rozhodli štrajkovať?
Ja štrajkujem za seba, za svojich žiakov a za ich rodičov. Problémy v školstve sa 25 rokov neriešia, ale nabaľujú. Chýbajú koncepčné a systémové riešenia. Stále je niečo iné, všetko sa šije horúcou ihlou. Stále sa menia učebnice, pracovné zošity, názvy predmetov. Raz je to prvouka, potom prírodoveda alebo opačne. Zaviedli sme narýchlo etickú výchovu do škôl, neskôr informatickú výchovu a informatiku, ale kvalifikovaných učiteľov sme nemali, to sa vždy rieši za pochodu a podľa mojich informácií sa na mnohých základných školách učí informatika nekvalifikovane.
Prečo vlastne vypukol štrajk?
Problémy s naším školským systémom majú pedagógovia celej sústavy škôl a školských zariadení, vysokých škôl, vychovávatelia, psychológovia, riaditelia, zriaďovatelia, naši žiaci, ich rodičia, skrátka všetci, ktorí s ním prichádzajú do styku. Myslíme si, že nastal čas tieto problémy otvorene pomenovať a hľadať konštruktívne riešenia. Štrajk učiteľov nie je cieľom Iniciatív slovenských učiteľov, je len logickým vyústením, je dôsledkom dlhodobo neriešených problémov v školstve a neochotou kompetentných tento stav riešiť. Práca ISU štrajkom nekončí. Našou snahou je obroda nášho školstva a my sme ochotní pomáhať. Naším cieľom by malo byť fungujúce školstvo a ako sa zdá, na tom zatiaľ záleží len štrajkujúcim učiteľom.
Aké predmety na škole učíte?
Ja som učiteľkou pre primárne vzdelávanie + informatika. Keďže učím informatickú výchovu, nemôžem učiť v prvom ročníku, táto práca si vyžaduje celého človeka. Som triednou učiteľkou v treťom alebo štvrtom ročníku, učím slovenský jazyk a literatúru a matematiku. Informatickú výchovu učím v 2.,3. a 4. ročníku.
Máte čas vydýchnuť si?
Denne pendlujem medzi svojou triedou a počítačovými miestnosťami, niekedy nemám čas ani na prestávku. Pracujem v neskutočnom strese. Aj keď som učiteľkou informatickej výchovy, vediem svojich žiakov najmä k čítaniu kníh, pretože sa nevedia súvisle vyjadrovať a komunikovať medzi sebou. Nevedia odpovedať na otázky a svojimi slovami povedať, o čom čítali. Žiaci prestali čítať knihy, venujú sa novým moderným technológiám, PC hrám a my sa čudujeme, prečo nie sú čitateľsky gramotní, prečo nechápu zadaniu úloh.
Je štúdium informatiky na vysokej škole pre učiteľa dnes drahý špás?
Na vysokej škole veľmi drahý špás. Ja mám ukončené len 2-ročné špecializačné kvalifikačné štúdium informatiky na MPC a to bolo zdarma. Každá ZŠ si musí platiť aj správcu siete. Potrebujeme výučbový softvér. Odkiaľ na to vziať? Hoci nie sme na to odborne pripravení, prispôsobujeme sa, učitelia sú kreatívnymi samoukmi. Učiteľ robí všetko v rámci svojho voľného času, zháňa materiály, tvorí príklady. Ja som samostatný pedagóg s druhou atestáciou, ktorú som si urobila pred zavedením kreditového systému a ľutujem svojich mladých kolegov s čím musia teraz zápasiť. Na 1. atestačnú skúšku potrebuje učiteľ 30 kreditov. Aj keď sa učiteľ prihlási na akreditovaný vzdelávací program, to ešte neznamená, že ho skutočne absolvuje. Aj ja som sa prihlásila na niektoré, ale musí sa najprv utvoriť podľa záujmu skupina aspoň 10– 15 ľudí.
A ak sa neutvorí?
Tak má učiteľ smolu. Akreditované vzdelávacie programy sú od 6 a viac kreditov a učiteľ čaká alebo berie to, o čo nemá záujem, len aby získal kredity. Tie môže premeniť na atestáciu alebo 6 až 12 percentný príplatok k platu. Ale platnosť kreditov je obmedzená, je len na 7 rokov. Zdá sa mi to absurdné. Keď ja ukončím akreditovaný vzdelávací program, ktorý ma stojí veľa voľného času, využívam z neho poznatky vo svojej praxi, tak po siedmich rokoch mi to neplatí? Už to nebudem využívať? Napríklad práca s interaktívnou tabuľou, finančná gramotnosť, čitateľská gramotnosť, efektívne metódy vyučovania atď.
Ste zrejme stále postavení pred novú štartovaciu čiaru…
Áno, najmä my, starší učitelia. Aj pre rokom 2009 pred zavedením kreditového systému sme si zháňali potvrdenia o školeniach, aj ja ich mám doma tucet, ale nikde neplatia. Som kvalifikovaný učiteľ, ale asi nežijem v správnej dobe. Dnes je naše školstvo o honbe za kreditmi, 12 percent k platu je viac ako 4 percentá, ale len na sedem rokov. Ich hodnota sa odvíja od tarifných platov. Prispôsobujeme sa novým trendom, ale nie sme na to dostatočne pripravení.
Čomu všetkému sa ešte ako učiteľ venujete?
Spolu s bývalou riaditeľkou p. V. Stankovenovou som spoluautorkou projektu Otvorená škola, v roku 2006 sme získali titul Najlepšia Otvorená škola v SR. Budujeme školskú komunitu. Spolupracujeme s MŠ, VŠ, MPC, farnosťou Krista Kráľa, neziskovou organizáciou Človek pre človeka, mestom a od tohto projektu sa odvíjajú aj moje ďalšie aktivity. Spracovávala som pre školu viac ako 10 rokov vzdelávacie poukazy, objednávala som pre školu pracovné zošity, podieľala som sa na estetizácii školy. Som autorkou prezentácie o našej škole, robila som prezentáciu aj pre folklórny súbor Fijalečka k 20. výročiu založenia, prezentáciu pre hudobno – dramatický krúžok Šrobárik, pomáham robiť kulisy, šila som aj kostýmy, robím pozvánky pre materské školy, plagáty k zápisu žiakov do 1. ročníka. Robím pozvánky aj pre charitatívny benefičný koncert žiakov ZŠ Umenie umením, ktorý naša škola s mestom každoročne organizuje. Som aj cvičnou učiteľkou, venujem sa budúcim pedagógom. Je smutné, že len mizivé percento z nich chce učiť, školu si robia len kvôli titulu, práca v školstve a nástupné platy ich nemotivujú. Kto nás vystrieda?
A prezradíte, aká je vaša mzda?
Funkčný plat učiteľa pozostáva z platovej tarify, tá je základom. Môj tarifný základ je po 30 rokoch v školstve 840 eur v hrubom. Ak je aj triednym učiteľom, dostáva príplatok okolo 50 eur, toto je základ. O ostatné príplatky sa musí snažiť sám učiteľ. Učiteľ môže mať aj osobný príplatok, ak na to riaditeľ má. Ak urobí prvú atestáciu, dostane zvýšenie, takisto aj za druhú atestáciu. Ak má jednu alebo obidve môže získať k platu ešte 6–12 percentné zvýšenie. A to je tá honba za kreditmi. Kde na to zobrať čas? A čo učiteľova rodina? Nie každý učiteľ tieto príplatky má. Naša tarifná tabuľka je nastavená na 32 rokov praxe. Prvých 16 rokov stúpa tarifný základ o 1 percento, v ďalších 16-tich o pol percenta. Čiže maximálny nárast predstavuje 24 percent. V niektorých povolaniach je to skoro trojnásobne viac. Ja mám teraz 30 rokov praxe, o dva roky budem mať 32 rokov praxe. Do dôchodku mi bude chýbať ešte 5–6 rokov. Podľa tarifnej tabuľky sa mi už plat po 32 rokoch nebude zvyšovať. A čo môj dôchodok? Z čoho budem žiť? Predĺžili sme odchod do dôchodku, ale v tarifných tabuľkách sa to neodráža.
Môže vás zaujímať:
Barista z Prešova sa v Londýne uchytil v prestížnom podniku: Pracuje v najlepšom bare na svete!
Náčelník Mestskej polície v rozhovore: Tu dochádza k porušeniam zákona v Prešove najčastejšie!
Herečka Stanka Kašperová: Svadbu mala v divadle, jej obľúbené miesto v Prešove vás dostane