Jaroslav Dodok Rozhovor

Študentka a režisérka Zuzana Marianková: Teoretické poznatky sú vo filme dôležité ako soľ

Zuzana Marianková. Mladá študentka, ktorá umenie skúšala uchopiť už niekoľkými formami. Absolvovala štúdium na gymnáziu J.G. Tajovského v Banskej Bystrici, ktoré neskôr prerušila pre štúdium na Lýccée v Saintes vo Francúzsku, aby ho zavŕšila na gymnáziu Ľ. Štúra vo Zvolene.

Ilustračný obrázok k článku Študentka a režisérka Zuzana Marianková:  Teoretické poznatky sú vo filme dôležité ako soľ
Foto: Jaroslav Dodok

Následne bola prijatá na Filmovú a televíznu fakultu bratislavskej VŠMU. Od písania poézie a prózy a fotografie napokon prešla k filmu. Táto nádejná režisérka už stihla založiť aj agentúru pod názvom Nonchalant Production, v ktorej ponúka natáčanie hudobných videoklipov či komerčných spotov. Ako sa k tomu všetkému dostala a ako vidí súčasný film ona sama?

Začínala si s písaním poézie a prózy, dlho si sa aktívne venovala fotografii. Bolo vyústenie do filmovej produkcie prirodzeným spojením slova a obrazu?

Možné to je. Ako malá som ani vo sne neuvažovala, že by som sa mohla venovať filmovej réžií. Videla som sa vždy ako spisovateľka alebo psychologička. Pri písaní svojich poviedok a kníh som si však uvedomila, že vždy čerpám z obrazov, ktoré sú samy o sebe oveľa živšie, ako ich literárna reprodukcia. Pri písaní kníh som zistila, že nepíšem knihu, ale film, a že myšlienky, ktoré som napísala, sa nedajú porovnať so silou živých rozhýbaných obrazov, ktoré som vymyslela.

Tohto zistenia si sa nepustila, a tak sa ťa už môžem opýtať: Ako sa pozerá mladý 22 – ročný študent filmovej fakulty na súčasný slovenský film? Je ešte stále čo vylepšovať?

Nemožem to zhodnotiť objektívne, neviem, ako by to hodnotil 22 roný študent FTF VŠMU, lebo filmy nesledujem ako filmár, ale ako divák. Inak by som aj do kina chodila pracovne. Som možno oveľa kritickejšia, čo sa týka obsahu a formálneho spracovania a nerobí mi problém odísť z kina, ak je film čo i len trochu nudný, ale stále zostávam divákom, ktorý si váži svoj čas a bohužiaľ, mnoho slovenských filmov si môj čas nezaslúži. Slovenská filmová tvorba sa vyhovára na nedostatok financií, na neochotu sponzorov, na nulový feedback od divákov, ktorý nepodporujú domácu tvorbu, no mne je jedno, kto sa na čo vyhovára. Slovenský film je biedny, katastrofálny. Ani si nepamätám, kedy naposledy som videla niečo z domácej produkcie vyrobené za posledných 5 rokov, čo by stálo za ten čas (Hovorím o hranom filme, nie o dokumente). S výnimkou filmu My dog Killer, čo je však koprodukcia SR a ČR. Keď zhodnotím obsah niektorých popredných slovenských filmov, mám dojem, že na slovensku niet čo ukázať, len alkohol, drogy, mafiu, život ulice, sex a intrigy. Keby vďaka televízií neklesala intelektuálna úroveň divákovych požiadaviek, možno by aj film siahol po zmysluplnejších príbehoch a témach. Takže zrejme tu nemá zmysel uvažovať o vylepšovaní, ale o kompletnej myšlienkovej reformácií slovenského filmu a diváka.

Často, a to hlavne v umeleckých smeroch, sa hovorí, že škola brzdí talent a fantáziu. Poskytuje ti štúdium dostatočný priestor na rozvoj a kreativitu? Vieš napríklad teoretické poznatky reálne zužitkovať v praxi?

V prvom rade by som chcela podotknúť, že tvrdenie „škola brzdí talent“, je blud. Škola žiadny talent nezabrzdí, ak jej to študent nedovolí. V škole máme možnosť robiť omyly a nepykať za ne ako v reálnom svete. Ak v škole natočíte zlý film, poučíte sa z toho, a ten ďalší bude lepší, dostanete názor pedagógov, kritiku vašich kolegov, ale to je všetko. Nikto vám neprikazuje, aby ste toto urobili tak, a iné zas takto. Máte tak povediac voľnú ruku, a k dispozícií mnoho rád a konzultácií. Je na vás, čo z toho si vezmete, čo poslúchnete, a kde si naopak zachováte vlastný názor a nedáte sa ovplyvniť. Je to nenahraditeľná skúsenosť. V reálnom živote urobíte zlý film a verejnosť si vás tak zapamätá, kritika vás roznesie na kopytách a diváci sa vám smejú. Nik vám neporadí, nik vám neponúkne druhú šancu film prerobiť. Ste mimo hry. A čo sa týka teoretických poznatkov, sú vo filme dôležité ako soľ. Ak sú určité pravdilá, ktoré je nutné poznať, a vy ich nepoznáte, natočíte možno dobrý film, ale niečo v ňom nebude fungovať a vy nebudete schopný prísť na to, čo, bez toho, aby ste sa podobným spôsobom nepopálil viackrát. Je možné na všetko prísť spôsobom pokus omyl alebo sa skrátka poučiť z chýb filmárov, ktorí sa museli najprv mnohokrát pomýliť, aby mohli tie cenné teoretické poznatky spísať.

O čom bol krátky film, ktorým si zaujala prijímaciu komisiu? :) Ako dlho si na ňom pracovala?

Bol o fontáne. Teda mal byť, ale v deň natáčania vypli vo Zvolene fontánu. Takže nakoniec bola fontána len taký malý komparzista. Vo filme šlo hlavne o subjektívne vnímanie vlastného trápenia, prežívanie vlastných problémov, ktorých prekonanie može byť vždy nadosah ruky. Tiež som stavila na iróniu osudu. Mladá žena sa vyžaluje v parku mužovi, ktorého stretne prvý krát, uľaví sa jej a spomína si na časy, kedy bola spontánna a šťastná. Kontakt s cudzím človekom jej otvoril oči.

Tento krátky film vznikol ako poviedka. Až o pár dní mi napadlo, že ju použijem ako námet pre svoj prijímačkový film. V tej dobe som pracovala a žila vo Švajčiarsku. Vrátila som sa domov, za 4 hodiny som natočila film, a bežala nazad na lietadlo a do Švajčiarska. Stihla som to len tak tak. Potom som už mala dosť času na strih a postprodukciu (2 mesiace) a výsledný efekt nie je až taký zlý, až na zvuk, ktorý bol natáčaný priamo na integrovaný mikrofón fotoaparátu.

Venuješ sa iba réžií, alebo si sama píšeš aj scenáre?

Snažím sa písať vlastné scenáre, ale nie som tak skúsená, aby som dokázala mať k vlastnej tvorbe okamžitý kritický odstup. Tým pádom mám tendenciu scenár manipulovať vo svoj prospech, nehľadiac na jeho znehodnocovanie a neautentickosť. Preto potrebujem mať pri sebe scenáristu, ktorý mi povie, čo funguje a čo nie. Uprednostňujem teda vlastné námety a scenáre, no s dramaturgickou pomocou scenáristu.

Popri tomto všetkom si už strihla založiť aj produkčnú spoločnosť. Poskytuješ v nej služby komerčného charakteru vrátane produkcie hudobných videoklipov a reklamných spotov. Čo vieš klientovi ponúknuť? Môžeme ťa považovať za mladú krv, ktorá bude ešte mútiť vody? :)

Určite sa pokúsime trošku rozvíriť hladinu a kto vie. V tejto produkčnej skupine som ja a môj spolužiak Nick Kollár. Klientovi vieme poskytnúť individuálny prístup, filmársky prístup. Nie je to pre nás len práca, ale hlavne naše naplnenie. Či už točíme film, klip, reklamu alebo promo video, snažíme sa do všetkého vložiť srdce, nekalkulovať len hlavou a nevidíme v tom iba točiace sa peniaze. Ďalšia vec, ktorú vieme zaručiť, je, že sa rapídne zlepšujeme, čo má na svedomí aj škola a každá realizovaná produkcia.

Pokračovanie rozhovoru vám prinesieme už v utorok 2. apríla. Dozviete sa v ňom na čom aktuálne Zuzana Marianková pracuje a ktorý film odporúča našim čitateľom.

student24/Ivana Drábová

Študentka a režisérka Zuzana Marianková:  Teoretické poznatky sú vo filme dôleži
1
Galéria
Študentka a režisérka Zuzana Marianková:  Teoretické poznatky sú vo filme dôleži
11
Galéria
Zdroj: Dnes24.sk
Zdroj: Dnes24.sk

Rýchle správy

Najčítanejšie