ROZHOVOR: Matej (23) dosiahol dych vyrážajúci športový výkon. Na bicykli prešiel takmer 4 500 kilometrov!

Matej Páleník z Veľkých Vozokán má len 23 rokov a už sa mu podarilo dosiahnuť športový výkon, aký by zvládol len málokto. Na svojom bicykli prešiel sám naozaj obdivuhodne dlhú trasu. Z Veľkých Vozokán cez Maďarsko, Chorvátsko, Bosnu a Hercegovinu, Čiernu Horu, Albánsko, Grécko, Macedónsko, Srbsko, opäť cez Maďarsko až domov na Slovensko. Celkovo až 4 447 prejdených kilometrov, ktoré zvládol za 26 dní. Domov sa vrátil len nedávno, no už sme ho stihli o jeho veľkej ceste vyspovedať.

Prečo si sa rozhodol vydať na takto poriadne dlhú cestu?

Baví ma šport aj cestovanie . Rád to spájam do takýchto dlhých ciest, počas ktorých prechádzam cez veľké množstvo rôznych nádherných aj menej pekných miest. Keď cez všetky tie miesta prechádzam na bicykli, tak to všetko prežívam úplne inak, ako keby som tam za pár hodín doletel na lietadle a vôbec by som si neuvedomoval tú diaľku .

Bol to tvoj prvý medzinárodný cyklovýlet?

Nebol prvý . Prvýkrát som si to skúsil v roku 2012, keď som sa šiel pozrieť k Balatonu a potom som bol dve už trochu dlhšie cesty, z ktorých jedna viedla k moru na Makarskú riviéru a druhá do hôr v Rumunsku. Obe mali niečo viac ako 2 000 kilometrov .

Takže tvoja posledná cesta bola neporovnateľne náročnejšia. V čom bola ešte iná?

Keď to porovnám z mojimi predchádzajúcimi cestami, tak táto bola hlavne dlhšia. Iná bola aj v tom, že som obetoval trošku viac času príprave, alebo tým že som mal počas cesty prístup k internetu a tak som mohol občas poslať fotku či zdieľať cestu na mojej facebook stránke.

Ako teda vyzerala tvoja príprava?

Ja sa počas roka venujem behaniu, tak fyzicky som ako-tak pripravený a bicykel používam hlavne ako dopravný prostriedok do práce a podobne.

Prejsť vyše 4 000 kilometrov nie je len tak. Ako dlho si plánoval túto cestu a podľa čoho si si vyberal trasu?

Väčšinou to vždy začne tým, že niekde nájdem peknú fotku zaujímavého miesta a poviem si, že tam by som sa chcel pozrieť. Potom to už ide rýchlo, len zadám niekoľko takých miest do Google máp a ono mi to pospája a ukáže koľko kilometrov by to približne mohlo byť. Nikdy nemám úplne presný plán trasy a tak mi to plánovanie netrvá moc dlho.

Na ktoré úseky a miesta si sa najviac tešil?

Bolo veľa miest, na ktoré som sa tešil. Ak mám povedať jedno, tak to boli určite kláštory na skalách v Meteore.

Na takto dlhú jazdu si asi nestačí zobrať len prilbu a vhodné osvetlenie. Aké špeciálne vybavenie si si k svojmu bicyklu pribalil?

Na to, aby človek cestoval na bicykli, nepotrebuje nič veľmi špeciálne, ale keď sa niekto pozrie na môj bicykel, určite mu udrú do očí cyklistické brašne, ktoré mám povešané na stranách nosičov. Môžem sa vždy spoľahnúť, že aj po celodennom daždi mám v nich večer všetko suché a to je asi najdôležitejšie.

Postretli ťa počas cesty aj nejaké technické problémy? Koľko defektov si musel opravovať?

Toto bola asi moja prvá cesta, na ktorú som odchádzal s funkčným bicyklom, na ktorom som dal do poriadku všetky veci, ktoré som mal pokazené. Okrem jedného defektu som nemal žiadne technické problémy, čo môže vyzerať nudne ale bolo to jednoducho tak (smiech).

Ako si riešil ubytovanie? Spal si len vo svojom stane, či si využíval aj nejaké motely?

Priznám sa, že som plánoval spať vždy v stane, ale niekedy som to jednoducho nesilil a občas som sa ubytoval aj v motely a podobne.

Keď si spal v stane, nemal si žiadne obavy? Bol si sám v neznámej krajine, stať sa mohlo všeličo…

Vždy sa snažím nájsť miesto, kam nechodia ľudia a nie je tam vidieť, no občas to nejde. Hlavne ak začnem hľadať miesto na spanie až potom, ako sa zotmie. Mám občas obavy, ale zatiaľ sa mi nikdy nestalo, že by mi chcel niekto počas noci ublížiť alebo ma okradol. To skôr ráno odháňam od stanu psov, ovce alebo nejaký dobytok.

Prišiel počas tvojej cesty moment, kedy si to mal chuť celé zabaliť, otočiť to a ísť späť domov?

Určite prídu občas chvíle, keď to nie je jednoduché. Viem však, že to skôr či neskôr prejde a bude zase fajn. Chuť zabaliť to som nemal.

Ktorý úsek bol najnáročnejší?

Keďže chodím na cestnom bicykli, tak som vždy tŕpol, že čo sa mi na bicykli zlomí alebo pokazí, keď som napríklad na juhu Bosny chodil po nespevnených cestách, ktoré boli dosť kamenisté ako makadam. Na šťastie som to vydržal bez vážnejších problémov. Často je to ťažké aj vo veľkých kopcoch, no hory mám rád a občas si vyberiem cestu cez kopce aj keď sa dajú obísť po rovine, čo je často náročné, za tie panorámy mi to však stojí.

Počasie si vyberať nemôžeme. Aké bolo počas cesty? Veľakrát si musel prečkávať nepriaznivý čas, či šiel si ďalej aj v daždi?

Ako nepriaznivé počasie som vnímal hlavne veľké teploty, ktoré ja moc nemusím a na juhu, kde bolo pre mňa teplo najviac neznesiteľné, tak tam som sa počas tých najteplejších častí dňa vyvaľoval niekde v tieni . Potom bol cestou domov veľmi nepríjemný protivietor, ktorý ma pár dní dosť vytrápil. Daždivých dní bolo len zopár a po tých horúčavách to bolo celkom príjemné ochladenie.

Ktorá krajina mala najlepšie prispôsobené cesty pre cyklistov?

Keďže som teraz šiel cez krajiny juhovýchodnej Európy, kde nie sú úplne bežné cyklochodníky ako je tomu na západe, tak z týchto krajín boli cesty najviac prispôsobené určite v Maďarsku. Aj keď tam je veľa ciest, na ktoré cyklisti nemôžu ale popri nich je naozaj veľa cyklochodníkov v porovnaní s ostatnými krajinami, cez ktoré som prechádzal.

Kde to bolo naopak najhoršie?

Ťažko povedať krajinu, v ktorej boli cesty najmenej prispôsobené cyklistom, lebo napríklad krajiny ako Albánsko nemajú vôbec cesty prispôsobené cyklistom, a je to celkom adrenalín ísť tam cez nejaké mesto, lebo ani automobilová doprava tam nebola moc riadená. Narazil som aj na naozaj veľmi frekventované a veľké križovatky, ktoré boli bez semaforov či dopravných značiek a ľudia v autách už zo zvyku neustále trúbia, čo ľuďom zo západu môže pripadať úplne nepochopiteľné, že to vôbec môže fungovať a aj napriek tomu pomedzi ten chaos kľučkuje veľké množstvo ľudí na bicykloch bez strachu, že ich niečo zrazí . To treba jednoducho zažiť . Ale aj v týchto krajinách stačí odísť trochu ďalej od mesta alebo do hôr a cesty sú tam úplne tiché.

Ktorá krajina ponúkla najviac zaujímavých zážitkov?

Asi Grécko, keďže som tam strávil najviac času. Bol som tam osem dní a najazdil som tam okolo 1 500 kilometrov.

Čo bolo tvojím najkrajším zážitkom z celej cesty?

Bolo ich veľmi veľa, ale keďže som tak trochu fanúšik ultramaratónu, tak spomeniem jeden pre mňa veľmi pekný zážitok. Bolo ním prísť na bicykli až do Sparty, k soche kráľa Leonidasa, kde je cieľ jedného z najznámejších ultrabehov a potom sa prejsť po jeho trase až na jeho štart do Atén. Ale to bol len jeden z mnohých, nie menej pekných zážitkov.

Cestoval si celý čas sám, či sa k tebe sem-tam pridal nejaký lokálny cyklista, s ktorým si prešiel určitú spoločnú trasu?

Cestoval som hlavne sám. Samozrejme sa občas na pár kilometrov niekto pridal, no nie moc často. Až na posledné kilometre mi prišlo oproti zopár mojich známych.

Akú radu by si dal všetkým nadšencom cyklistiky, ktorí taktiež plánujú podobnú cestu. Načo sa majú najviac pripraviť?

Neviem, či som dosť skúsený na to, aby som niekomu radil. Poradil by som asi len toľko, nech si neberú zbytočne veľa vecí a nech to jednoducho skúsia.

Akú cestu máš v pláne nabudúce?

Zatiaľ som nad tým ešte nerozmýšľal, ale to určite príde koncom roka. Je ešte veľa miest, ktoré by som chcel vidieť a ak to bude možné, tak sa určite aj o rok pôjdem niekam pozrieť.

Kto je tvojím cyklistickým vzorom? Máš vôbec nejaký?

Nepovedal by som tomu, že vzor. Cyklistiku som však v televízii sledoval už dlho pred tým, ako som mal svoj prvý bicykel. Vždy som bol veľký fanúšik Alberta Contadora, čo ma drží do dnes. Ale teraz máme samozrejme aj nášho Sagana. To všetko je ale z úplne iného odvetvia cyklistiky, ako je tá, o ktorej sa tu teraz bavíme.

Foto: Matej Páleník (Titulná foto: Sparta, socha kráľa Leonidasa)