Rozhovor s Ivanou: Mladá študentka píše pre Mira Jaroša

Pôsobila v Literárnom klube POET, ktorý bol za svoju činnosť ocenený pamätnou listinou za výrazný podiel na rozvoji literárnej tvorby na Hornej NItre. Ešte pred maturitou vyšla jej tvorba knižne i na hudobnom albume. Po strednej škole sa presťahovala do Bratislavy, podľa vlastných slov, z dôvodu rozširovania spoluprác a následnej možnosti pomáhania začínajúcim nádejným autorom. Momentálne externe študuje marketingovú komunikáciu na vysokej škole, popri ktorej sa naplno venuje písaniu textov piesní a iným projektom.

Po spolupráci so známym spevákom Mirom Jarošom, ktorému si s textami pomohla na treťom albume a najnovšie i na jeho aktuálnom výberovom albume, je počuť o tvojej spolupráci so spevákom Norbertom Peticzkým. Ako si sa k nemu dostala?[/size][/co­lor]

Myslím, že pri Norbertovi môže za všetko Facebook a spoloční známi. Oslovil ma najprv v správe s ponukou, a potom ma oslovila i jeho hudba. Slovo dalo slovo a dnes máme na svete album Alchymista, ktorý obsahuje 7 mojich textov. Album sa krstil v Prahe, zatiaľ je možný k zakúpeniu len v Českej republike. Krásne je, že výťažok z kúpy albumu putuje nadácii Rakovina – věc veřejná.

Spomínali sme Mira Jaroša. Ako sa vôbec mladé dievča z Prievidze dostane k spolupráci s takýmto spevákom?[/si­ze][/color]

Keď sa krstil náš prvý „spoločný“ album, Tráva musí rásť, mala som 19 rokov, čo je, uznávam, trocha bláznivé. Miro ma zaujal svojou vlastnou hudbou krátko po Superstar, mala som 15 rokov. S kamošmi sme chodili na jeho koncerty, fandila som mu. Asi dva roky na to som sa odhodlala poslať mu nejaké svoje texty len tak, na prečítanie. Jemu sa tak nejak zapáčili, až ma neskôr oslovil na spoluprácu a začali sa prípravy spomínaného tretieho albumu. Uznávam opäť, naozaj bláznivé.

Tvoje básne vyšli minulý rok i knižne vo vydavateľstve Ikar. Bolo to tvojím snom?[/size][/co­lor]

Ja by som tie moje výtvory hlavne asi nenazývala básňami. Sú to texty. Veci písané s potenciálom naspievania, zhudobnenia. A vlastne to bolo vždy mojím cieľom. Text sám o sebe je úžasný prostriedok, do ktorého vložíte svoje pocity, to, čo ste prežili vy, a potom to pošlete ďalej, aby to pomáhalo druhým. Aby sa v tom našli, aby im to dalo nádej a vedomie, že nie sú sami.

A knižka? Určite potešilo, že vyšla, pocit je to príjemný, ale vzhľadom na stratovosť poézie na dnešnom slovenskom trhu by som z toho asi terno nerobila. Ak si ale texty v nej našli cestu k čo i len pár ľuďom, zmysel to malo.

Pri výpočte tvojich aktivít je asi zbytočné polemizovať o voľbe externého štúdia. Avšak študuješ v Trnave na Univerzite sv. Cyrila a Metoda, prečo život v Bratislave?[/si­ze][/color]

Hm, túto otázku mi ľudia kladú pravidelne. Pýtam sa: „Čo v Trnave?“ V Bratislave mám mnoho priateľov, mesto som často a pravidelne navštevovala už od svojich 16 rokov. Žije tu taktiež gro ľudí, s ktorými spolupracujem. Mne šlo v princípe hlavne o jedno – prísť sem, využiť možnosti, ktoré sú mi ponúknuté, budovať si meno a s následne nadobudnutými kontaktmi pomáhať ľuďom, ktorí ich nemajú a pravdepodobne by sa k nim nikdy nedostali. A na tom stále pracujem.

Prečo sa vlastne ešte dnes mladý človek, ktorý má svoje ciele, rozhodne pre vysokú školu?[/size][/co­lor]

Možno práve preto, že má tie ciele. Len z písania textov tu dnes nevyžije nikto, človek musí mať poistku. Ale určite nevidím význam v tom študovať niečo, čo nás nebaví. Mňa marketing baví, pomáha mi a využívam ho i vo svojich aktivitách. Vysoká škola dá navyše človeku možnosť spoznať i mnoho skvelých a zaujímavých ľudí.

O umelcoch sa neraz hovorí, že žijú vo svojich vlastných svetoch a sú plní ideálov. Ako je to u teba?[/size][/co­lor]

Asi som viac ten idealista a „snílek“ než umelec :) Áno, som taký ten typický idealista, ktorý sa teší z maličkostí a ktorý by najradšej dosiahol svetový mier. Tak to skúšam aspoň cez tie verše.

A nielen cez tie. Na svojej stránke uverejňuješ i motivačné články.[/size][/co­lor]

To je pravda. A chodia mi na ne reakcie, ktoré ma už neraz dohnali k vyroneniu slzy. Vraj donútili ľudí zamyslieť sa, pozastaviť sa, prehodnotiť svoje konanie a vnímať veci inak. A to je krásne.

Momentálne je ale hlavne v príprave nový web. Za jeho vznik, design, až po fotky, ktoré na ňom budú, sú zodpovední moji šikovní priatelia. Dá sa povedať, že to bolo i takou mojou malou stratégiou. Načo platiť veľké peniaze cudzím, aj keď profesionálom, keď môžem dať príležitosť šikovným mladým, ktorí to vedia tiež rovnako dobre? Aj z tohto dôvodu bude jedna sekcia na tomto novom webe venovaná takýmto ľuďom. Kto píše, spieva, fotí, maľuje alebo robí čokoľvek iné, a chce sa prezentovať, už teraz ma môže kontaktovať na ivana.drabova@ivanadrabova.sk a ja mu ten internetový priestor dám. A tu si ho môže nájsť potenciálny záujemca o jeho prácu. Nie každý si dnes môže dovoliť zaplatiť webovú stránku.

Čo všetko ešte chystáš do budúcna?[/size][/co­lor]

Ja vlastne chystám stále niečo. Takmer denne mi chodia do mailovej schránky zaujímavé ponuky na spolupráce. Začo som samozrejme nesmierne vďačná. Či už sú to projekty mladých neznámych spevákov až po hymny športových klubov. Hlavne chcem však stále písať, zúčastňovať sa autorských čítaní, pomáhať tým, ktorí majú talent, ale nemajú prostriedky a skrz svoje texty prinášať čitateľom/pos­lucháčom neviditeľného spolupatričného priateľa a nádej.

student24/Katarína Rovná foto: Helga Antolová