Päť mesiacov v zahraničí: Na zážitky z Nemecka nezabudnem, píše Lucia Škutková
Pre začiatok vám len poviem, že to bolo jedno z mojich najlepších životných rozhodnutí. Vybrala som si Nemecko, pretože som študovala nemčinu na vysokej a okrem toho som mala ten (pre mnohých nepochopiteľný) sen, odsťahovať sa sem. Tak veru. A neľutujem.
Prečo som sa rozhodla napísať článok o Európskej dobrovoľníckej službe?
Tento článok píšem v hlave už dobré dva mesiace, lenže doteraz na to nejako nebol čas. Na začiatku dobrovoľníckej služby som mala plno chuti niečo písať, len nebolo o čom, potom sa to rozbehlo a už zas nebolo kedy. Ale rozhodla som sa to napraviť, pretože chcem, aby aj ľudia u nás (teda napríklad aj vy!) vedeli, o čom vlastne tá EDS je.
Novou skúsenosťou bola pre mňa moja práca. V rámci Európskej dobrovoľníckej služby (EDS) som si vybrala projekt, pre ktorý mám teoreticky aj vzdelanie – prácu v mládežníckom centre. (Ale všetci vieme, ako sú na tom slovenské pedagogické fakulty, všakže, veľa praxe som počas štúdia nezažila.) Po takmer piatich mesiacoch môžem úprimne povedať, že som si vybrala super. Na začiatku to bolo trochu ťažké, napriek perfektnej nemčine bolo pre mňa často ťažké porozumieť mládeži, tá vám totiž kašle na to, že nepoznáte toľko slangu!
Potešila ma aj welcome party
V práci sa momentálne cítim naozaj dobre. Mám super (mladých) kolegov, ktorí pre mňa dokonca usporiadali welcome party hneď v prvý týždeň. Baví ma to, čo robím a svoje nápady môžem hocikedy realizovať. Môžem sa tiež zúčastňovať aj na iných projektoch. V Jene je nás totiž až deväť dobrovoľníkov a teda aj celá kopa organizácií, ktoré sa venujú rôznym činnostiam. Zároveň sa všetci poznáme a teda nie je ťažké vidieť aj do iných projektov, prípadne sa niečoho zúčastniť.
Hneď v októbri, teda druhý mesiac môjej EDS, som mala možnosť pripraviť a viesť štvordňový divadelný workshop pre mládež zo stredoamerického štátu Nikaragua. Mám nejaké skúsenosti s divadlom, ale nie až tak veľké, aby som si úplne verila a okrem toho – tie decká vedeli iba po španielsky! Hovorila som si, no dokelu, to dopadne… ale neodmietla som.
Vymyslela som teda koncept, dostala som tlmočníkov a išlo to, dokonca rýchlejšie, než by som chcela. A musím povedať, že boli oveľa vďačnejší, než znudená nemecká mládež, ktorú musíme občas vyslovene uplácať koláčikmi, aby niečo robili – nesmejte sa.
Hrať ping-pong je lepšie ako visieť na Facebooku
Veľa ľudí sa ma pýta, čo vlastne robím v takom centre. Občas mi to pripadá ako job snov, ale niekedy sa aj nudím (prípadne nemám dosť intelektuálnych podnetov), ale celkovo je to vlastne perfektný projekt. Naše centrum sa orientuje na mládež od 12 do 27 rokov, v praxi sú tam v podstate najstarší asi 17-roční. Mojou úlohou je byť tam pre nich, keď majú chuť niečo robiť (rozumejte – presviedčať ich, že hrať ping-pong je lepšie, ako visieť na facebooku), prípadne môžem sama organizovať nejaký krúžok.
Takže od septembra, kedy som tam začala, som sa ohromne zlepšila v stolnom futbale, ping-pongu a spoznala som nejaké herné konzoly. V tomto ohľade som tak trochu mimozemšťan, lebo ma také hry nikdy veľmi nebrali, ale teraz už poznám SingStar (trochu prekvapujúco 13-roční najradšej spievajú staré nemecké šlágre z 80-tych rokov) aj JustDance.
Vysielame v rádiu
Každú stredu máme rádio-café, čo znamená, že raz za mesiac máme k dispozícii pol hodinu vysielacieho času v miestnom rádiu a vždy pripravíme vysielanie na nejakú tému. Najbližšie to budú nadávky, a to je našim drahým deťom samo o sebe motiváciou, už teraz sa nevedia dočkať. Máme nahrávacie štúdio s naozaj profi technikou, neverila som vlastným očiam!
Každý štvrtok organizujem ešte s 2 nemeckými praktikantkami kreatívne dielne, každý piatok máme varenie. Viete čo, keď som prvýkrát videla to centrum, bola som v šoku.Všetko je tam nové, krásne, farebné a toľko možností! Je tam veľká kuchyňa, jedna klasická dielňa, kreatívna dielňa, koncertná sála aj s pódiom, nahrávacie štúdio a dve skúšobne. Druhý šok nastal, keď som videla, že tie nemecké decká to vôbec netankuje! Je to pre nich samozrejmosť, a tak našou najťažšou prácou je presvedčiť ich, aby robili niečo zmysluplné. Niekedy sa darí, niekedy nie. (Ale tak je to všade či?)
Nezabudnem ani na kasíno noc
Okrem týchto pravidelných ponúk organizujeme aj rôzne akcie, každý mesiac sa napríklad koná koncert rôznych mladých kapiel. Jedným celkom špeciálnym zážitkom pre mňa osobne bola kasíno-noc. Akcia s nocľahom, kam sa mohlo prihlásiť 20 našich teenagerov a hrať sa na kasíno, so všetkým čo k tomu patrí.
Rovnako sa mi páči aj život v Jene. Jena je malé mesto, rýchlo sa zorientujete (dôležité pre mňa, mám orientačný zmysel ako hluchý netopier) a rýchlo sa zoznámite. Je to výhodou, lebo nie je takmer jedinej párty, kde by ste niekoho nestretli a tak nemáte ten pocit „och, som cudzinec a cítim sa tak sám“. Okrem toho je nás tu deväť dobrovoľníkov a všetci bývame v jednom dome, a tak trávime relatívne veľa času spolu.
Moja Európska dobrovoľnícka služba trvá zatiaľ necelých päť mesiacov a poviem vám, nemenila by som. Už teraz viem, že mi ten život bude chýbať. Ale kým tá temná chvíľa nastane, užijem si tu ešte vyše pol roka! =)
Autor: Lucia Škutková, Nemecko – Jena, projekt: Cultural diversity in Europe, 1.9.2012 – 31.8.2013
Viac zaujímavostí o Európskej dobrovoľníckej službe sa dozviete na mladiinfo.sk
