Svet fantasy: Stretnutie fanúšikov hier a filmov

Istrocon, alebo iným názvom Comic salón, je festival týkajúci sa fantastiky. Jeho program sa skladá z fantasy, sci-fi, horor, anime, mangy, japonskej kultúry a najnovších hier (stolných, kartových, počítačových a iných). Práve tie stolné a "osta

Jaroslav Dodok

Krsty kníh, besedy so spisovateľmi, prednášky, workshopy, cosplay (čiže kostýmy postáv kníh, filmov, anime…), filmy, karaoke, divadlo… A v neposlednej rade aj pohybové hry (a nemyslím tým teraz len Nintendo a Xbox) ako sú DDR na dancepadoch a laser games.

Tento rok v dňoch 21.,22, a 23. septembra prebehol 25. ročník tohto zaujímavého festivalu v ISTROPOLISe na Trnavskom mýte v Bratislave. Na svoje si prišli fanúšikovia filmov, kníh, komiksov, anime, mangy, hier, ba i tí aktívnejší, ktorí sa zapojili do niektorej z množstva súťaží. Či už sa jednalo o Poviedku Istroconu, alebo miestny turnaj v DDR či niektorej z hier. Štatistiky z roku 2011 hovoria o 11000 účastní­koch, za rok 2012 to ešte spočítané nie je, ale určite ich bolo dosť.

Sekcia humor? Humor je všadeprítomný a tak tomu bolo aj na tomto podujatí. A to nielen ten situačný. Fanúšikovia sú vtipálci a tak do popredia prinášam zopár zaujímavostí, ktoré mi utkveli v pamäti: Prednášku o Metlobale pre muklov viedla žena prezlečená za Froda, Na prednáške o Fandome bolo prezentované trailerové video na Slavcon, pod pracovným názvom SlavCon Style 2013. http://www.youtube.com/watch?…

Očami účastníka Pripravili sme pre vás aj rozhovor s účastníkom, šestnásťročným študentom Braňom, ktorému sa na Istroconom podarilo dostať.

**Na takejto netradičnej udalosti si bol prvý krát. Aké boli tvoje prvé dojmy? ** Mne osobne sa to veľmi páčilo. Ľudia tam boli v akejsi zaujímavej solidarite, komunikovali navzájom, ak sme potrebovali radu, tak nám bola istá nemenovaná hra Hobbit vysvetlená, pretože sme ju nechápali, plánik bolo treba dlhšie študovať, ale inak to bolo pekne usporiadané, zaujímavo zostavený program, bolo vidno, že si na tom dávajú záležať.

Spomedzi všetkých aktivít je ťažké vyberať. Čoho všetkého si sa zúčastnil? Vo voľnom čase sme hrali spoločenské hry, zaujímavé činnosti a Hobbit vyzerá srandovne a ako hra, ktorú je možné hrať v rozličných variáciách. Inak som sa zúčastnil Literárneho workshopu (komentátori zaujímavo skritizovali a okomentovali svoje názory na poviedky, ktoré som nepoznal, ale je dobré sa takýmto spôsobom dozvedieť, kde človek chybuje); Prednášky o Metlobale pre muklov (prednášajúca bola vtipná, energetická, výborne vysvetlrná, dozvedel som sa pravidlá aj vtipný princíp Zlatej strely-trollera); Prednášky o zrkadlách (z tej som okúsil, žiaľ, len kúsok, no napriek tomu bola zaujímavá, človek mohol získať mnoho inšpirácií).

Čo Ťa na tohtoročnom Istrocone najviac zaujalo? A naopak, bol si z niečoho sklamaný? Páči sa mi, že je to hlave pre tých, ktorí môžu byť v spoločnosti označovaní za „iných“. Ja osobne proti ľuďom intenzívne fandujúcim fantasy, mange a sci-fi nič nemám, ale cítim, že vyznávať tieto štýly na verejnosti môže byť pre iných ľudí odsúdeniahodné a niektorí ľudia nie sú schopní akceptovať týchto ľudí.

Avšak títo ľudia mali skvelé kostýmy a tieto diela výrazne podporujú ich kreativitu. Ak by si spoločnosť tiež spravila vzťah k určitému dielu, nadpriemerný vzťah, každý z nás by bol svojím spôsobom „iný“ a všetci by sme na tom boli rovnako. Napríklad, aj ja cítim isté odsúdenie niektorých ľudí z okolia čo sa týka môjho intenzívneho fandovania ságe Pieseň ľadu a ohňa (inak Hra o tróny) a pri tom len čerpám istú formu vtipu, zábavy a kreativity z istého diela. Ak som aj ja takýchto ľudí odsudzoval, hoc len trocha, zistil som, že je to zaujímavá komunita, ktorá sa nemá za čo hanbiť.

Cestovatelia majú krušný život. Prezraď nám, kedy si musel vstávať a aká bola cesta? Toto je vtipná otázka. Budík som si nastavil na 4:20, avšak vstal som o 4:40. Ja mám to šťastie, že niekedy aj keď idem neskoro spať, môj organizmus sa vie aspoň tváriť, že je „hore“. Teda som nebol ospalý, rýchlo som vykonal pravidelnú hygienu, umyl zuby, nahodil oblečenie, naraňajkoval sa jednoduchých raňajok a potom švihom na železničnú stanicu. Len tak-tak som stihol ten vlak.

Ja s vybudovanou automatickou nedôverou som mal problémy pokojne zaspať vo vlaku, ale aspoň som si tak odpočinul. Mal som mierne žalúdočné problémy kvôli stresu a tomu rannému vstávaniu (ako som povedal, môj organizmus sa vie len tváriť, že je hore, ale keď mám čosi jesť, už mi je zle), ale tento celý proces stál za to. Zážitok úžasný. A koniec-koncov, je to len raz do roka. Každopádne jedenie a veci okolo toho boli dosť nepohodlné na „cudzej“ pôde, ale to by sa dalo vyriešiť trvalým pobytom v Bratislave. :) Najhoršia vec z toho je tá finančná náročnosť. Tú bolo cítiť najviac.

Plánuješ ísť aj budúci rok? Cesty života sú nevyspytateľné, život je rieka, čo prúdi sem a tam. Teda neviem, ak bude začiatok tretieho šk. roku na gymnáziu pokojný, bude dostatok prostriedkov a chuti, bol by som tomu rád. Rozhodne je to zážitok a zdroj informácií a inšpirácií, ktorý sa oplatí zažiť znova.

student24/Jozef Bátrna ilustračné foto: sita

Tento článok nie je možné komentovať.