KOMENTÁR nášho čitateľa: Absencia revízie svedomia v SAD Zvolen

Fakt, že som vtedy na behu nastúpil poslednými dverami do starej preplnenej jednotky plnej učenia-chtivých študentov a vyšetrenia-chtivých dôchodcov a neprebojoval som sa k terminálu, ktorý je v prednej časti, chápem ako vlastnú chybu. A spravodlivosť, tá by si nemala vyberať.

Po tomto incidente som sa rozhodol do značnej miery obmedziť moje cestovanie banskobystrickou MHD, avšak neraz sa stane, že sa niekam ponáhľam, v horšom prípade meškám. Vtedy si človek nevyberá, ale zvolí najľahšiu cestu. Urobil som tak aj minulý štvrtok, 23. mája 2013. V tomto prípade však ani zdanlivo rýchly trolejbus nepomohol a na dohodnuté stretnutie som nedorazil.

Ešte predtým ako sa stalo čosi netradičné, kúpil som si u šoféra lístok. Keďže sa od minulého roka karta ISIC nedá používať ako čipová karta na zakúpenia cestovného lístka a nie som ochotný kúpiť si kartu od prevádzkovateľa tunajšej MHD (SAD Zvolen), za lístok som zaplatil sumu 40 centov – teda plnú sumu za študentský cestovný lístok (kebyže používam ich kartu – platím 25 centov). Karta ISIC však stále funguje ako preukaz o tom, že som študent.

Ako trolejbus prichádzal na Štadlerovo nábrežie, už spoza okna som zazrel „starých známych“. Nachystal som si cestovný lístok, vybral som si kartu ISIC a čakal, kým si niektorí z tých sympatických ľudí ku mne namieri cestu. Plešatý pán, ktorý sa mi aj pri našom prvom stretnutí ako prvý vystatoval s odznakom, si odo mňa zobral kartičku aj s lístkom a začal si ju nedôverčivo prezerať.

Po chvíli poznamenal, že mi na rube karty chýba strieborná nálepka – tzv. zľavový kupón, ktorý som si mohol (ale nemusel) na začiatku školského roka zakúpiť. Údajne, bez tohto kupónu, karta neplatí ako preukaz o tom, že som študent. Keď som ho presviedčal , že na to, aby som bol mohol kartu používať ako cestovný preukaz, si musím každý rok obnoviť platnosť čipu na školskom termináli a doteraz som s tým nemal problém nikde – ani v železničnej doprave – povedal, že oni nie sú železničná doprava a kartu akceptujú iba v prípade, že je na nej nalepený spomínaný kupón.

Na to som reagoval tak, že ma o danej skutočnosti nikto neinformoval ani v škole, ani prostredníctvom nejakého upozornenia v autobuse, či na zastávke. Revízor povedal, že uvedené pravidlo je aj v podmienkach na webovej stránke SAD Zvolen, a tak som sa ho spýtal, či si mám pred každou cestou kontrolovať ich „užívateľské pravidlá“. Na to odpovedal, že áno. Vraj sú akciová spoločnosť. A už si začal chystať pokutový blok.

Napokon sme vystúpili z autobusu na mojej cieľovej zastávke – Námestie slobody. Revízori, ktorí boli nakoniec až traja, ma pustili, aby som si išiel vybrať peniaze. (Dobré srdce v sebe predsa len nezapreli.) Keď som sa vracal z neďalekého bankomatu, z mne neznámych dôvodov začali spisovať záznam, ktorý by moju 20-eurovú pokutu navýšil o 100%. Keď som ich presvedčil o tom, že som si bol teraz skutočne v bankomate vybrať skutočné peniaze, aby som im tú pokutu mohol zaplatiť na mieste, vytiahol menší bloček, dačo tam načmáral a vzájomne sme si šušťavé papieriky vymenili.

Neušetril som si poznámku o tom, že mi tie peniaze aj tak čoskoro vrátia, pretože sa mýlia a ešte som ich chvíľku chcel trápiť s tým, aby mi na notebooku, ktorý som si medzičasom otvoril, ukázali, kde presne sa na stránke SAD Zvolen nachádza to pravidlo, ktoré som porušil. Bohužiaľ, prichádzal im ďalší spoj „do práce“, a tak ma len stihli utešiť tým, že nie som sám a takých istých prípadov mali v posledných týždňoch množstvo.

Na ich stránke som žiadne spomínané pravidlo nenašiel, a tak som obrátil na školu, ktorá môj prípad začala riešiť spolu s prevádzkovateľmi kariet ISIC a SAD Zvolen. Do pár dní prišlo vyrozumenie, že si môžem v bystrickej kancelárii SAD Zvolen vyzdvihnúť peniaze. Keď som tam však poslednú stredu (26. mája 2013) prišiel (podotýkam, že pešo z druhej strany mesta), dozvedel som sa, že je nevhodný deň, pretože peniaze mi vrátia iba revízori, ktorí ordinujú iba v utorky a štvrtky a tamojšie panie za okienkom nemali o mojom prípade ani tušenia.

A tak som sa vybral do kancelárie SAD Zvolen aj na druhý deň. Keďže som bol opäť na behu, namiesto MHD som radšej zvolil taxík, ktorý ma síce vyšiel na 2,80€, ale to ma ani na chvíľku nezamrzelo. V kancelárii už sedela revízorka, s ktorou som sa stretol aj pri vyplácaní pokuty. So sebe vlastnou rýchlosťou mi vrátila pokutu do posledného centu a začala sa mi ospravedlňovať. Keď som jej povedal, že by si mali dávať väčší pozor, poznamenala, že sa iba riadili pokynmi. Podľa inštrukcií mali vraj platnosť karty overovať podľa nálepky, nie podľa platnosti čipu v karte.

Počas posledných dní som sa o mojom prípade rozprával s viacerými rovesníkmi a zistil som, že naozaj nie som jediný, koho revízori neprávom ukrátili o 20 alebo rovno 40 eur (a 30 centov). Nevravím, že najväčšiu chybu nespravili revízori alebo SAD Zvolen, ktorí by si mali podstúpiť revíziu vlastného svedomia, no je škoda, že aj tí, ktorých o pokutu revízori ukrátil na peniazoch, sa o celú vec nezačali zaujímať podrobnejšie. Možno sa nejedná o „veľkú vec“, ale aj spoločenská hniloba má množstvo veľkostí a foriem. A naša nezaujatosť je jej živnou pôdou.

Slavo Sochor