REBRÍČEK: Najhorší web má policajná akadémia
Dvakrát ročne Webometrics hodnotí internetovú prezentáciu viac než dvadsaťtisíc vysokých škôl na celom svete. V prvej päťstovke sa umiestnila iba jedna slovenská univerzita. Zisťovali sme, ako a prečo sa umiestnili ostatné, ale i to, že netrasparentn
Cieľom rebríčka nie je kritizovať internetové stránky škôl, ale motivovať ich k ich obsahu, ktorý lepšie odráža aktuálne dianie na škole. Poradie webov sa určuje podľa toho, ako často ich ľudia vyhľadávajú na internete, ale aj podľa počtu zverejnených odborných a iných dokumentov.
V TOP 1000 iba tri, sedem v druhej polovici[/size][/color]
V poslednom vydaní rebríčka prvé miesto obsadila Harvardská univerzita. Spomedzi slovenských škôl najlepšie obstála Univerzita Komenského, ktorá sa ako jediná umiestnila v prvej päťstovke. Aj to iba tesne – na 474. mieste.
Celkovo bolo hodnotených 32 slovenských univerzít, vysokých škôl a akadémií. Na čele národného rebríčka sa umiestnili všetky tunajšie univerzity. Do prvej tisícky najlepších škôl sveta sa zmestili už iba Slovenská technická univerzita v Bratislave na 566. a Technická univerzita v Košiciach na 821. mieste.
Väčšina slovenských škôl sa umiestnila aspoň v prvej polovici rebríčka, avšak až sedem z nich obsadilo horšiu ako desaťtisícu priečku. Podľa Webometrics najhoršiu internetovú prezentáciu na Slovensku má Akadémia Policajného zboru v Bratislave na 15 912. Mieste.
Chýba marketingové myslenie[/size][/color]
Snáď ani netreba pripomínať, že internet je v súčasnosti nielen nevyhnutnosťou, ale predovšetkým tým, čo výrazne uľahčuje a zrýchľuje vyhľadávanie akýchkoľvek informácií. Okrem toho je aj veľmi účinnou a finančne nenáročnou reklamou, čo dnes využíva takmer každá firma s cieľom presvedčiť potenciálneho zákazníka, aby si vybral práve ju. I keď vysoké školy nemožno s firmami rovnocenne porovnávať, podstata ostáva rovnaká – mať atraktívnu webovú stránku, na ktorej študent (zákazník) nájde všetko, čo potrebuje, a zároveň ho presvedčí, že je univerzitou (obchodom), kde bude chcieť študovať (nakupovať).
Školy nezverejňujú ani prieskum spokojnosti[/size][/color]
Zdá sa, že slovenské školy obdobný názor nezdieľajú, respektíve to aspoň na ich stránkach nevidieť. Minulú rok Akademická rankingová a ratingová agentúra (ARRA) zhodnotila weby slovenských vysokých škôl a nepriniesla pozitívne výsledky. Až 86 percent fakúlt nemalo na svojej stránke zverejnený prieskum spokojnosti študentov so štúdiom, napriek tomu, že každá škola ho musí povinne vypracovať. To vyvoláva predpoklad, že v ňom študenti prejavili nespokojnosť so štúdium.
Problémom bolo aj publikovanie informácii k uplatneniu absolventov v praxi, a to je (alebo by aspoň malo byť) jedno z najdôležitejších kritérií pri výbere vysokej školy.
Za málo transparentné slovenské vysoké školy označil aj Inštitút pre ekonomické a sociálne reformy. Podľa INECO vysoké školy zverejňujú len minimum informácií o svojich úlohách, činnosti, členoch či zasadnutiach a nezverejňujú ani dôležité dokumenty, akým je trebárs výročná správa.
Netransparentnosť a web majú k sebe blízko[/size][/color]
Slovenské vysoké školy takýmto prístupom iba posilňujú kritiky o ich nízkej kvalite netransparentnosti. A za všetko vraví umiestenie Akadémie policajného zboru v poslednej štvrtine rebríčka, na ktorú sa podľa nedávnych zistení prijímali študenti za úplatky. Zdá sa, že internetová prezentácia škôl a ich transparentnosť majú k sebe ďaleko bližšie, než sa na prvý pohľad môže zdať.
student24/Kornel Kubík foto: tasr