Jaroslav Dodok Rozhovor

ROZHOVOR s dobrovoľníkom Robertom Krausem: Aj študenti vedia pomáhať

Podávať pomocnú ruku blízkym a priateľom, keď to potrebujú, je pre nás prirodzená vec. Pomoc a ochota je znakom dobrých ľudí, ktorých nie je nikdy dosť.

Ilustračný obrázok k článku ROZHOVOR s dobrovoľníkom Robertom Krausem: Aj študenti vedia pomáhať
Foto: Jaroslav Dodok

No venovať kúsok svojho času a láskavosti v prospech druhých, je skutočne veľkorysý úmysel. A takéto úmysly nemá každý z nás. Nájdu sa však aj takí, pre ktorých má myšlienka pomáhať si navzájom zmysel. Medzi takých patrí aj študent psychológie Robert Krause, ktorý sa rozhodol svoje myšlienky zrealizovať a vydať sa na cestu za svojím cieľom. Stal sa dobrovoľníkom občianskeho združenia Svetielko nádeje, zameraného na pomoc deťom s onkologickými a život limitujúcimi ochoreniami.

Čo ťa priviedlo k dobrovoľníctvu? K dobrovoľníctvu som sa dostal ešte počas môjho predošlého partnerského vzťahu. Moja bývala priateľka bývala blízko Domova sociálnych služieb, v ktorom sa nachádzajú deti s telesným a mentálnym postihnutím. S týmito deťmi som cestovával autobusom a povedal som si, že by som chcel s nimi pracovať. Ich vyžarovanie a láska ma oslovili natoľko, že som neváhal a dohodol si stretnutie s riaditeľkou DSS, ktorá sa môjmu návrhu na vykonávanie dobrovoľníctva potešila. Činnosť som vykonával jeden rok a počas neho som mal možnosť naučiť sa mnohým veciam.

Momentálne pôsobíš ako dobrovoľník v organizácii Svetielko nádeje. Čo je hlavnou činnosťou tohto združenia? Svetielko nádeje sa zameriava na komplexné služby pre deti a mladých ľudí počas liečby a hospitalizácie, ale aj po vyliečení. Snaží sa nielen o materiálnu pomoc, ale aj o psychosociálnu podporu pacientov a ich rodín.

Čo je hlavnou náplňou práce interného dobrovoľníka? Hlavnou náplňou práce dobrovoľníka, teda aj mojej práce je trávenie voľného času pri pacientovom lôžku. Taktiež sem môžem zaradiť komunikáciu s pacientom, ale aj s jeho rodičmi. Spolu s detskými pacientmi hráme rôzne spoločenské hry, alebo sa len tak rozprávame. Taktiež sa snažím vymýšľať rôzne aktivity, ktoré by spríjemnili pobyt na oddelení. Predstavujem spojenie s vonkajším svetom, som kontaktným mostom medzi životom v nemocnici a mimo nej. Ako dobrovoľník zastupujem chýbajúce kontakty v živote pacienta.

Venuješ sa len jednému konkrétnemu pacientovi, alebo navštevuješ a pomáhaš aj viacerým? Mám jedno šesťročné dievčatko od začiatku jej pobytu na oddelení, ktorému spoločnosť robí aj jej matka. Avšak okrem nej navštívim aj ďalšie dve až tri deti, ktorým sa venujem.

Aké podmienky musí spĺňať človek, ak sa chce stať dobrovoľníkom v tejto organizácii? Potrebné je zaškolenie v danej oblasti. Je nevyhnutné mať vedomosti o tejto problematike, aby ste nezostali zaskočený so správaním, respektíve so zdravotnými problémami, ktoré sa môžu pacientovi vyskytnúť počas liečby. Ďalej je to absolvovanie pohovoru so psychológom, koordinátorom i psychologic­ké testy.

Aké práva a povinnosti má dobrovoľník Svetielka nádeje? V prvom rade je to právo na úplné zaškolenie v danej problematike. Ďalej je to právo povedať nie, ak mu práca nevyhovuje, alebo ju ťažko zvláda. Dobrovoľníci majú právo všetko konzultovať s koordinátorom dobrovoľníkov, dostať úplné informácie o práci, ktorú majú vykonať. Medzi povinnosti sa zaraďuje rešpektovanie aktuálneho zdravotného stavu pacienta, jeho záujmov a potrieb. Potrebné je tiež dodržiavanie pokynov a usmernení zdravotného personálu a lekára a tiež dodržiavanie zásady mlčanlivosti o pacientovom stave. Dobrovoľník musí byť okrem toho v dobrom zdravotnom stave, aby pacientovi neublížil.

Čo ti práca s onkologicky chorými pacientmi dáva? Pri mojej práci sa snažím nebrať do úvahy fakt, že dieťa má onkologický nález, pristupujem k nemu ako ku zdravému. Táto práca ma veľmi napĺňa, mám možnosť realizovať sa v tvorivej činnosti, ktorá pacientovi pomáha lepšie zvládať chorobu. Keďže študujem psychológiu a mám za sebou zopár výcvikov, môžem svoje vedomosti a zručnosti praktizovať práve vo Svetielku nádeje.

Okrem tejto dobrovoľníckej činnosti pôsobíš aj vo svetovej organizácii UNICEF a robíš si aj výcvik, týkajúci sa dobrovoľníctva. Čo je jeho náplňou? Áno, o necelý mesiac mi končí dlhodobý výcvik s názvom Certifikovaný pomáhajúci dobrovoľník v občianskej spoločnosti, v ktorom som sa venoval témam ako efektívny pomáhajúci rozhovor, práca s rôznymi typmi klientov, asertivita, zvládanie a riešenie konfliktov, práca s motiváciou a mnohým ďalším.

Čo by si odkázal záujemcom o dobrovoľnícku činnosť, po prípade, budúcim dobrovoľníkom? Aby v tom záujme zotrvali :) Samozrejme, aby si vopred zvážili, čo im dobrovoľníctvo prinesie a o čo ich ukráti. Je fajn uvedomiť si, že dobrovoľníctvo je niečo výnimočné. Výnimočné v tom, že je zväčša vykonávané z radosti a s cieľom uspokojenia si potreby pomáhať. Myslím si, že v súčasnej dobe sa vyskytuje veľké množstvo ponúk na dobrovoľníctvo. Nemusí sa jednať len o oblasť psychológie. Je na každom z nás, ako svoj potenciál, svoje skúsenosti a vedomosti prejaví do praxe. Myslím si, že byť dobrovoľníkom je super pocit a pre mňa i česť. Samotná práca mnohokrát nie ja taká náročná, ako samotné rozhodnutie začať. Záujemcom o dobrovoľníctvo želám, aby sa osmelili a vyskúšali si aj prácu, ktorá síce nie je finančne odmenená, avšak je odmenená inou, mnohokrát prospešnejšou formou.

Autor: Barbora Kalčoková

Zdroj: Dnes24.sk
Najčítanejšie v regióne
Najčítanejšie na Dnes24.sk
Magazín
Najčítanejšie v regióne
Najčítanejšie zo Slovenska
SLEDUJTE NÁŠ INSTAGRAM