Unikátny projekt v Žiline: Odvážni študenti sa za volantom poriadne zapotili!
Unikátny projekt Školy šmyku v Žiline si mohli dnes vyskúšať záujemci predovšetkým z radov mladých ľudí. Za volant si sadol aj predseda ŽSK Juraj Blanár, ktorý ukázal jazdu autom na šmykľavom povrchu a na suchu.
Naučiť študentov stredných škôl zvládať za volantom krízové situácie je cieľom projektu Škola šmyku, ktorý pre 120 študentov pripravilo (KR PZ) v Žiline s ďalšími partnermi. Niektorí odvážnejší stredoškoláci si tak na vlastnej koži vyskúšali, ako zvládať nebezpečné situácie.
Predseda ŽSK Juraj Blanár zdôraznil, že mladí vodiči sa často dostávajú do výkonných áut, ktoré nevedia ovládať. „Cesty sú upchaté a vzniká množstvo kolíznych situácií, ktoré, bohužiaľ, končia aj smrteľnými zraneniami. Preto sme prišli s projektom pre študentov Dopravnej akadémie – čerstvých vodičov. Aby sa naučili zvládať krízové situácie a mnohokrát mohli zachrániť život nielen sebe, ale aj ďalším účastníkom dopravnej nehody. Dopravná akadémia si to zobrala pod patronát a chceli by sme v tom pokračovať aj v ďalších rokoch. Náš cieľ je, aby v Žilinskom kraji bolo čo najmenej smrteľných úrazov, spôsobených dopravnými nehodami,“ povedal Blanár.
Na našich cestách najviac úmrtí
Podľa riaditeľa KR PZ v Žiline Ivana Špánika sa Žilinský kraj v súčasnosti podieľa na nehodových štatistikách najväčším počtom usmrtených ľudí. „Aj napriek tomu, že minulý rok dospel k historicky najlepším výsledkom a na cestách Žilinského kraja zahynulo 40 ľudí. Najväčší počet usmrtených osôb v Žilinskom kraji bol v roku 1998, kedy to bolo nad 120. Mladí vodiči majú na dopravných nehodách určite tretinový podiel, pričom najčastejšími príčinami sú rýchlosť a nepozornosť. Alebo prekročenie povolenej rýchlosti či neprispôsobenie stavu a povahe vozovky,“ uviedol krajský policajný riaditeľ.
Vodiči neadekvátne reagujú
Inštruktor Školy šmyku Ján Bazovský zdôraznil, že zvládnutie šmyku nie je zložitá operácia. „Problém je v tom, že ľudia neadekvátne reagujú, keď sa do šmyku dostanú. Lebo sa zľaknú a nevedia, čo v tom okamihu robiť. Toto by mali byť elementárne ukážky, že pokiaľ sa do šmyku dostane, existujú veľmi jednoduché možnosti, ako sa šmyk dá zvládnuť. Ale samozrejme, za určitých okolností,“ skonštatoval Bazovský.
Limity pri šmyku
Limitujúcim faktorom je podľa neho v prvom rade rýchlosť, pričom účinok zvládnutia šmyku je maximálne do 50 km/h. „Potom už reakcie vodiča a fyzikálne vlastnosti jednoducho nedovolia šmyk vyrovnať. Na druhej strane sú to aj skúsenosti vodiča. Akým spôsobom sa vozidlo správa pri brzdení, napríklad na nerovnomernom povrchu vozovky, akým pri šmyku, pri prejazde zákrutou. Klasická reakcia každého vodiča je okamžite intenzívne brzdiť. To je v podstate najnesprávnejší spôsob, aký existuje. Keď už, tak pribrzdiť, ale to sa musí človek naučiť. A druhá vec je, podľa možnosti znížiť rýchlosť vozidla a veľmi opatrne narábať s riadením,“ dodal Bazovský.
Projekt škola Šmyku
Súčasťou projektu Škola šmyku je podľa hovorkyne KR PZ v Žiline Jany Balogovej okrem praktického nácviku pre študentov stredných škôl, ktorí už sú držiteľmi vodičského oprávnenia skupiny B, aj prednáška o trestno-právnej zodpovednosti vodičov na cestách. „O tom, čoho všetkého sa môžu dopustiť, pokiaľ si nesplnia povinnosti vodiča alebo porušia ustanovenie zákona o cestnej premávke. V prípade, že ujdú z miesta havárie či neposkytnú pomoc zranenej osobe. A pracovníci Slovenského Červeného kríža so študentmi precvičujú základy poskytovania prvej pomoci,“ uzatvorila krajská policajná hovorkyňa.
